Chceme byť bankou stojacou pevne na viacerých „nohách“

Autor: Jozef Ryník
27.02.2012 (07:00)

Jiří Huml, člen predstavenstva Slovenskej sporiteľne zodpovedný za retail, hovorí, že nová banková daň v konečnom dôsledku bude znamenať horšiu dostupnosť a menej úverov. 
 
V Slovenskej sporiteľni máte na starosti retail. Ako sa táto klientela správala za posledný rok?
Správanie sa slovenských retailových klientov v poslednom roku ovplyvnilo viacero faktorov. V čase nastupujúcej druhej vlny krízy ľudia hľadali stabilné a bezpečné miesto pre svoje úspory. Videli sme preto tendenciu presunov peňazí z fondov na termínované vklady do bánk. To ovplyvnilo aj cenovú vojnu medzi bankami, do ktorej sme sa ale my nezapojili. Na druhej strane ochota ľudí požičiavať si zostala vysoká. Silný rast sme zaznamenali pri úveroch na bývanie, kde sme vlani niekoľkokrát prepisovali naše historické údaje v objeme poskytnutých úverov na bývanie a celkový objem nových úverov na bývanie narástol o 24 %. 

Stále ste najsilnejšou retailovou bankou. Ako si chcete túto pozíciu udržať pri silnejúcej konkurencii?
Vlani sme sa viac zameriavali aj na splnenie potrieb afluentných klientov, mladých ľudí a malých podnikateľov, ktorých tiež obsluhujeme v našej retailovej sieti. Napriek tomu máme záujem byť bankou stojacou pevne na viacerých „nohách“ a preto rovnako intenzívne chceme bankovať aj s podnikateľmi a s verejným sektorom.

Je záujem o vašu minuloročnú novinku - vyplácanie vkladov z termínovaného vkladu vopred?
Záujem o tento produkt je stabilne veľký. Vyplácanie úrokov z termínovaného vkladu vopred, hneď pri založení vkladu, si klienti obľúbili. V minulom roku vložili klienti do týchto produktov v niekoľkých emisiách 140 miliónov eur. Naposledy sme ponúkali 18-mesačný termínovaný vklad s vopred vyplateným úrokom v novembri. Chceli sme tak vyjsť v ústrety všetkým, ktorí chceli pripraviť svojim blízkym pekné vianočné darčeky, a nechceli pritom siahnuť na úspory. Tento rok opäť chystáme podobný typ depozitného produktu.

Prišli ste aj s novinkou úver na bývanie s garantovaným úrokom na celý čas splácania. Čo vás k tomu viedlo a je oň záujem?
Naším cieľom bolo poskytnúť istotu ľuďom, ktorí si berú úver na bývanie, že výška splátky sa im do splatenia úveru nezvýši, bez ohľadu na ekonomický vývoj. Zároveň sme chceli ponúknuť výhodný úrok a mesačnú splátku čo najširšej skupine ľudí, nielen tým s najlepším ratingom. Výhodnú úrokovú sadzbu 4,99 % ročne totiž získala väčšina klientov. V rámci kampane na podporu predaja úverov s doživotne garantovanou splátkou sme za november a december 2011 poskytli desatinu objemu všetkých nových úverov práve v tomto produkte. 

Za minulý rok ste zdvojnásobili objem hypotekárnych úverov. Bude sa hypotékam dariť aj v tomto roku?
Záujem Slovákov o financovanie bývania predpokladáme aj v roku 2012. Samozrejme, objem a počet úverov na bývanie, ktoré banka poskytne, budú ovplyvnené ochotou klientov zadlžovať sa, variabilitou ponuky produktov a v neposlednom rade ekonomickým vývojom na Slovensku a v eurozóne.

Od Nového roka platí zákon o zverejňovaní úrokových sadzieb na úveroch pre klientov. Pomôže to transparentnosti a zvýši to mobilitu klientov?
Mobilitu klientov zvyšuje najmä intenzívna konkurencia medzi bankami. Som presvedčený, že pri ponuke úverov klientom sa dlhodobo správame transparentne. Naša banka už pred prijatím nového zákona informovala každého klienta s úverom na bývanie v čase otočenia fixácie o novej úrokovej sadzbe. Klient tak mal 30 dní na rozhodnutie, či akceptuje novú sadzbu alebo úver predčasne bez poplatku vyplatí a na trhu sa pozrie po inej ponuke. Nemáme problém s dvojmesačnou lehotou pri zverejňovaní novej sadzby. Otázkou však je, či pre časť klientov nebude systém zverejňovania dvojzložkovej ceny trochu neprehľadný.

Na aký segment sa chce vaša banka zamerať v tomto roku?
Sme najväčšia univerzálna komerčná banka na Slovensku. Primárne sa chceme zameriavať na segment, ktorému rozumieme najlepšie, teda na retail. No dokážeme komplexne obslúžiť všetky klientske segmenty: mikropodnikateľov, malé a stredné podniky, veľké firmy aj verejný sektor. Silný tím máme aj pre najbonitnejšiu klientelu v rámci Erste Private Bankingu. V tomto roku chceme pokračovať vo financovaní firiem a verejného sektora.

Vašej matke Erste sa nedarí v Maďarsku, myslíte že je reálne strašenie že rakúske banky vytiahnu peniaze so svojich úspešnejších dcér ako je Slovenská sporiteľňa, aby pokryli svoje straty?
Pozícia Erste Group je komfortná a vlastnými silami dokáže zvládnuť aj spomínané parciálne problémy a nové regulatórne opatrenia platné v EÚ. Pokiaľ ide o Slovenskú sporiteľňu, sme jednou z najlepšie fungujúcich bánk v rámci skupiny. Za rok 2011 sme dosiahli vynikajúci hospodársky výsledok a máme nadštandardnú kapitálovú vybavenosť. Prísne riadime náklady, čo sa tiež prejavuje na našich výsledkoch. Nezúčastnili sme sa niektorých cenových vojen, ktoré sa u našich konkurentov prejavili poklesom profitability. Nezmeníme výšku vyplácaných dividend, pričom väčšia časť zisku zostane na Slovensku. Spolu s prísnymi pravidlami na presun kapitálu, ktoré platia na Slovensku aj v rámci Erste Group, sú úvahy o vyťahovaní kapitálu irelevantné.

Politici chcú zdaniť banky. Banky na Slovensku argumentujú, že im štát počas krízy nepomáhal. Čo hovoríte na argument, že štát banky zachraňoval v roku 2000, a tak ma právo ich teraz zdaniť?
Druhá najvyššia banková daň v Európe je zlou správou pre banky, ale aj pre slovenskú ekonomiku. Vyššia daň zníži zisk bankového sektora, ktorý ale bude musieť súčasne zvýšiť kapitál podľa požiadaviek NBS. Daň tak v konečnom dôsledku bude znamenať horšiu dostupnosť a menej úverov. To sa môže prejaviť na pomalšom raste ekonomiky a na raste nezamestnanosti. A pokiaľ sa pozrieme na rok 2000, štát vtedy zachraňoval vlastné banky, ktoré sa vďaka nezodpovednému riadeniu dostali do existenčných problémov. Preto sa minulosť so súčasnosťou nedá vôbec porovnávať. 

Aký máte recept na dlhovú krízu v Európe? Je riešiteľná aj v krátkom čase?
Riešenie dlhovej krízy v Európe je beh na dlhú trať. Recept na jej riešenie dnes asi nemá nikto. Čo je však dôležité, región strednej a východnej Európy je jeden z najrýchlejšie rastúcich regiónov v Európe a má dobré predpoklady na to, aby vyšiel z krízy čo najlepšie. 

Čo si myslíte o rekapitalizácii bánk je potrebná? Môže zvýšenie kapitálovej primeranosti zastaviť úverovanie?
Chápem snahu regulátorov zvýšiť stabilitu bankového sektora, ktorý v niektorých krajinách Eurozóny stojí na vratkých nohách. Kľúčové slovenské banky sú ale kapitálovo veľmi dobre vybavené a zvýšené požiadavky na kapitál by nemali výrazne ovplyvniť schopnosť úverovať. Pri súčasnom zavedení bankovej dane však zostane bankám na riadenie kapitálovej primeranosti len jediný inštrument – budú sa orientovať na rizikovo vážené aktíva. A výsledkom bude menej úverov do ekonomiky, menej úverov pre domácnosti, väčšie požiadavky na ich zabezpečenie. Prísnejšie riadenie rizika spôsobí, že napríklad zavriete možnosť vziať si hypotéku určitej skupine obyvateľov, lebo je to pre vás ako banku z pohľadu rizikovo vážených aktív nevýhodné. 
Foto: Slovenská sporiteľňa