Stavebné sporenie prináša štátu väčšie benefity ako náklady
26.03.2012 (07:00)
Imrich Béreš, predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne, hovorí, že nerozumie, prečo sa politici tak často obúvajú do systému stavebného sporenia. Ten prináša štátu aj benefity nielen náklady.
Prečo ste študovali ekonómiu a ako ste sa dostali k bankovníctvu?
Pôvodne som vôbec nechcel študovať ekonomiku. Chcel som sa venovať choreografii ľudového tanca, ktorú som študoval po skončení vysokej školy ekonomickej. Osud však rozhodol, že som aj tak skončil pri ekonomike. Keď som pracoval v kancelárii prezidenta Michala Kováča ako riaditeľ sekretariátu a protokolu, dostal som ponuku od rakúskej Bank Austria. Prijal som ju a začal som svoju kariéru bankára. Podieľal som sa napríklad na prvej bankovej fúzii na Slovensku – fúzii banky Bank Austria Creditanstalt Slovakia.
Od bankovníctva ste si odskočili do politiky. Prečo ste tam nezostali?
Od roku 2000 som pôsobil ako poslanec v parlamente. Politika v parlamente ma sklamala a nenaplnila. Preto som ako prvý slovenský poslanec dobrovoľne vrátil mandát a vzápätí nasledovala ponuka od Prvej stavebnej sporiteľne. Bola to ponuka, ktorá sa neodmieta. A tak som sa vrátil späť k bankovníctvu.
Zatiaľ čo začiatkom tohto roka banky dvíhali poplatky v sadzobníkoch smerom nahor, stavebné sporiteľne robili presný opak. Prečo?
Minulý rok bol pre stavebné sporenie mimoriadne turbulentný. Prežili sme niekoľko pokusov oslabiť jeho pozíciu a zobrať stavebným sporiteľom výhody, ktoré im tento jedinečný finančný systém prináša. Od roku 2010 vláda útočila na stavebné sporenie. Počas šiestich týždňov na jeseň uplynulého roka bolo stavebné sporenie trikrát prerokovávané v parlamente. Poslanci sa vo finále rozhodli, že o zmenách hlasovať nebudú. Jednou z nich malo byť aj stanovenie limitov najfrekventovanejších poplatkov, s čím sme vôbec nemali problém. Po všetkých atakoch, ktorým sme vlani čelili, sme sa rozhodli byť iniciatívni sami. Tvrdili sme to od začiatku. Na rozširovanie benefitov pre našich klientov nie je smerodajný zákon, pretože vieme, čo stavební sporitelia potrebujú. A obzvlášť v ťažkých časoch, ktoré máme momentálne na pleciach. Znížením poplatkov vychádzame sporiteľom v ústrety, čím podporujeme ich úsilie sporiť na účte stavebného sporenia a zodpovedne sa tak pripraviť na kúpu, výstavbu alebo obnovu svojho bývania.
Medziročne minulý rok záujem Slovákov o uzatvorenie stavebného sporenia v Prvej stavebnej sporiteľni klesol zhruba o 8 %. Prečo záujem klesá?
Jedným z dôvodov bolo práve neustále zneisťovanie stavebných sporiteľov zo strany vládnucich politikov. Je jednoznačné, že takáto negatívna publicita vplýva na každého z nás. A obzvlášť v prípade, ak chceme zveriť svoje peniaze do rúk nejakého finančného domu. Momentálne robíme všetko pre to, aby sa dôvera klientov v stavebné sporenie obnovila. Rok 2011 bol aj pozitívny. PSS zaznamenala rekord v poskytnutých úveroch na obnovu bytových domov pre právnické osoby. Nárast oproti roku 2010 je vyše 45%.
Stavebné sporenie je veľmi citlivé na zmenu v politike. Prečo majú politici potrebu meniť pravidlá v tomto sporení tak často?
Priznám sa, že odpoveď na túto otázku, je pre mňa veľkou neznámou. Pri minuloročných diskusiách, keď sme boli pripravení na najhoršie, politici argumentovali iba výdavkami a tým, koľko štátna prémia stojí štát. Takmer vôbec sa nehovorilo o príjmovej stránke štátneho rozpočtu. Pritom aj tá je veľmi dôležitá. Vládnuci politici chcú ušetriť. Ja však tvrdím, že stavebné sporenie nie je na tento zámer vhodný kandidát. Za uplynulých 20 rokov jeho fungovania štát vložil v podobe štátnej prémie do systému 1,2 miliardy eur. Občania z úverov zo stavebných sporiteľní financovali obnovu a výstavbu svojho bývania vyše 8,5 miliardou eur. Len odvody a dane z príjmov a DPH z týchto investícií predstavovali príjem štátneho rozpočtu viac ako 4,3 miliardy eur. Čistý prínos zo stavebného sporenia pre štát tak predstavuje až 3,1 miliardy eur. Na základe týchto overiteľných faktov naozaj nerozumiem, prečo toľko zmien v systéme stavebného sporenia.
Dlhová kríza je čiastočne zažehnaná, aspoň tak to tvrdia politici. Ako môže stavebné sporenie pomôcť štátu v riešení dlhov?
Stavebné sporenie štátu už pomáha. Dôkazom toho sú čísla, ktoré som spomínal. Chceli sme sa ešte viac utvrdiť v našom presvedčení, preto sme požiadali Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave a špecializovaný ústav na štatistické sledovanie a vyhodnocovanie v stavebníctve – UEOS Komercia, aby ako nezávislé inštitúcie analyzovali prínos stavebného sporenia pre štát. Výsledky dokázali to, čo hovoríme už dlho. Z jedného eura štátnej prémie sa do verejných financií v súčasnosti vracia až 6 eur v podobe daní a odvodov. Vďaka stavebnému sporeniu sa v stavebníctve a v súvisiacich odvetviach vytvorí každoročne takmer 30 tisíc pracovných miest. Efekty pre štát sú teda jednoznačné. Bankový biznis je krvou a kyslíkom tejto krajiny. A stavebné sporiteľne ako špecializované banky zohrávajú významnú rolu v oblasti financovania bývania.
Po diskusiách o zachovaní pôvodných podmienok v systéme stavebného sporenia, vrátane výšky štátnej prémie sa napokon nič nezmenilo. Ostane to tak aj po voľbách?
Keby som mal vešteckú guľu, odpovedal by som vám na túto otázku výstižne. Keďže predvídať a veštiť neviem, môžem len špekulovať. Čo sa týka vzťahu novej vlády k stavebnému sporeniu, mám jedno želanie a v podstate aj očakávanie. Verím, že bude na rozdiel od odchádzajúcej garnitúry s nami komunikovať intenzívnejšie. Minister financií Ivan Mikloš sa so zástupcami bánk za rok a pol nevedel stretnúť. To svedčí o jeho záujme komunikovať. V ostatnom období sme boli svedkami úplnej arogancie moci, dúfam, že sa to v nastávajúcich mesiacoch a rokoch zmení.
Konkurujú vám banky lacnými hypotékami?
Bytový fond na Slovensku momentálne prechádza ťažkou skúškou. 80% bytov a domov je starších ako 20 rokov, potrebujú finančnú injekciu na obnovu a rekonštrukcie. Okrem toho nám chýba vyše štvrť milióna nových bytov, aby sa mladí ľudia netlačili s rodičmi a starými rodičmi v niekoľkogeneračných bytoch. Možností, ako tento stav zmeniť, je viac. Stavebné sporenie je tvorcom dlhodobých zdrojov, hypotekárne banky naopak tieto zdroje spotrebúvajú. Žiadna hypotekárna banka vám negarantuje nemennosť úrokovej sadzby počas celej doby splácania úveru, stavebné sporenie áno. Čím chcete mať pri hypotéke stabilnejšie splátky, tým vyššie ide úrok. Priemerná úroková sadzba hypotekárneho úveru v minulom roku bola okolo 5 %, Prvá stavebná sporiteľňa poskytuje stavebné úvery už od 2,9 %, dokonca momentálne máme akciu na medziúvery, pri ktorých sme znížili úrokovú sadzbu o 3 až 4 percentá. Pohybuje sa od 1,69 do 3,69 %. Pri stavebnom úvere do 40 tisíc eur neskúmame klientove príjmy a nevyžadujeme záložný objekt. Ak si vyhodnotíte všetky tieto argumenty, konkurujú hypotéky stavebnému sporeniu?
Aké sú rozdiely v stavebnom sporení na Slovensku a v ostatných krajinách EÚ?
Pri stavebnom sporení je princíp všade rovnaký, ale odlišnosti samozrejme existujú. Napríklad štátna prémia je všade iná. Kým na Slovensku je to momentálne 10 % z vkladov, maximálne 66,39 eur, u našich susedov v Maďarsku je to až 30 %, maximálne 250 eur, čo je obrovský rozdiel. Rozdiely sú tiež v systéme financovania, ale aj v existencii klientov ako právnických osôb. Ale čo sa týka počtu legislatívnych zmien, 16 noviel zákona za 20 rokov z nás robí absolútny svetový unikát. Napríklad v Česku mali za rovnaké obdobie len dve.
Ako sa u vás vyvíja prvý štvrťrok - objem zmlúv a úverov?
Január a február 2012 sú dôkazom toho, že stavebné sporenie je alternatívou pre šetrenie si finančných prostriedkov aj v nepriaznivom období. Dlhová kríza určite zasahuje aj do života Slovákov, napriek tomu, v prvých dvoch mesiacoch tohto roka sme uzatvorili v PSS rekordný počet nových zmlúv o stavebnom sporení. Bolo ich presne 44 250 v objeme 295,47 mil. eur, v porovnaní s minuloročným januárom a februárom ide o takmer 95% nárast počtu zmlúv a v objeme 65% nárast. Čo sa týka úverov, v januári a februári tohto roka sme poskytli 2 852 úverov na bývanie v celkovom objeme 56,6 mil. eur. V počte úverov ide v porovnaní s prvými dvoma mesiacmi roka 2011 o 31% nárast a v objeme o 48% nárast. Tento nárast na pozadí informácii o medziročnom poklese záujmu o hypotéky až o 20 % znova potvrdzuje, že v kríze a neistom období je stavebné sporenie práve svojou stabilitou podmienok nezastupiteľným nástrojom financovania bývania.
Foto: PSS
Tweet