Niektoré vlády reguláciu bankového sektora preháňajú

Autor: Jozef Ryník
18.04.2012 (13:00)

Bernhard Henhappel, člen predstavenstva Tatra banky tvrdí, že príliš vysoko nastavená miera vlastného kapitálu by mohla viesť k negatívnym dopadom na reálnu ekonomiku.  
 
Študovali ste obchod na univerzite. Prečo ste sa rozhodli začať kariéru v banke?
Chodil som už na obchodnú strednú školu takže pokračovať v štúdiu biznisu na ekonomickej Univerzite vo Viedni bolo prirodzené. Na škole som sa špecializoval na medzinárodné financie a obchod. Navyše som praxoval v niekoľkých rakúskych bankách. Medzinárodne financie ma pri praxi zaujali najviac. Preto aj po škole som logicky zamieril do bankového sektora.

V Tatra banke budete mať na starosti risk manažment. Môžete vysvetliť pre laikov, za čo budete zodpovedný?
Risk manažér odhaduje a určuje ako je banka vystavená kreditnému, trhovému či operačnému riziku a tiež akú má likviditu a reputáciu. Risk manažér zavádza procesy, ktoré sa snažia riadiť tieto riziká. Snažíme sa skĺbiť riziká s kapitálom banky a optimalizujeme riziko. Napríklad analyzujeme úverovú schopnosť našich klientov a rozhoduje aký kolaterál musia zložiť, aby dostali pôžičku.

Pracovali ste v Bank Austria, keď ju prevzala talianska UniCredit Group. Ako sa zmenila kultúra vo firme po zlúčení?
Počas mojej kariéry som zažil niekoľko fúzií bánk. Moje skúsenosti boli také, že pri zlučovaní sa firemné kultúry dvoch bánk museli prispôsobovať a zbližovať. Je to však výzva a potrebujete k tomu veľa manažérskych skúsenosti, flexibility a ochoty kombinovať rôzne firemné kultúry. 

V Bank Austria ste mali na starosti aj pravidlá Basel II. Myslíte si, že kapitálové požiadavky z Basel III sú nevyhnutné a nespôsobia to, že banky prestanú požičiavať peniaze a ekonomika sa spomalí?
Myslím si, že banky musia splniť požiadavky obozretného podnikania a prijať harmonizované regulácie. Ale mám pocit, že v reakcii na krízu niektoré vlády reguláciu bankového sektora preháňajú. Je to riziko, že priveľká regulácia spôsobí neočakávané negatívne efekty. Napríklad pri úverovaní malých a stredných podnikov môžu regulácie spôsobiť, že úroky pôjdu hore. Tomu by sa politici mali vyhnúť, pretože tiet podniky sú chrbtovou kosťou hospodárstva v našom regióne.

Pracovali ste aj v Srbsku. Vidíte nejaké paralely medzi tamojším bankovým sektorom a slovenským?
V Srbsku som bol tiež zodpovedný za risk manažment takže mi to iste pomôže v terajšej práci. Keď mám porovnávať, tak v Srbsku aj na Slovensku rastie HDP, ale nezamestnanosť je stále vysoká. Rozdiely sú v miere nezamestnanosti, nákladoch na život a výške miezd. Navyše, Srbsko vstupuje do priemyselných odvetví, kde už Slovensko dávno je – napríklad automobilový priemysel. Orientuje sa na export a chce byť súčasťou EÚ. 

Tatra banka nedávno zverejnila svoje výsledky za minulý rok a jej zisk stúpol o 60% v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Politici chcú zdaniť banky na Slovensku lebo sú úspešné. Je to férový prístup?
Myslím si, že je predčasné to komentovať pokiaľ sa nedozvieme konečné zámery politikov. 
Niektorí ekonómovia tvrdia, že banky by mali mať kapitálovú primeranosť nie na úrovni 9% ale prinajmenšom 30%, aby sa vyhli budúcim finančným krízam. Myslíte si, že sú tieto požiadavky realistické?
Myslím si, že banka by mala mať dostatok vlastného kapitálu, aby bola stabilná a vedela odolať krízovým situáciám. Tatra banka má kapitálovú primeranosť na úrovni 13,2 % a podľa mňa tak s prehľadom spĺňa tieto požiadavky. Príliš vysoko nastavená miera kapitálu by mohla viesť k negatívnym dopadom na reálnu ekonomiku. Banky v snahe splniť vysokú mieru vlastného kapitálu by prestali požičiavať zákazníkom. 

Pozrite si tiež:
Stavebné sporenie prináša štátu väčšie benefity ako náklady 
Chceme byť bankou stojacou pevne na viacerých „nohách“ 
Pri online bankách funguje úspora z rozsahu


Tweet