Prispôsobiť sa musí najslabší, nie najlepší

 Treba hľadať kompromis

 Grécko nemá k dispozícii drachmu, ktorá by oslabila a Nemecko, naopak, posilňujúcu marku.  Pri úsilí o obnovenie rovnováhy tak vzniká otázka, ktoré krajiny by sa mali prispôsobiť tým, že budú vykonávať potrebné opatrenia. Prebytkové? Deficitné? Alebo dokonca oboje?

 Mnohí renomovaní ekonómovia tvrdia, že by malo ísť o stretnutie kdesi uprostred. Grécko alebo Španielsko by mali uskutočniť reformu verejného sektora, čo pomôže znížiť domáci dopyt. Nutné je aj spružnenie pracovného trhu. Povedie to k poklesu jednotkových nákladov práce, čo zlepší exportnú pozíciu. Aby takéto reformné kroky nemuseli zájsť až príliš ďaleko a neboli nadmerne bolestivé, pomôcť by malo aj Nemecko.

 Nemecko už Grékom nepomôže

 Berlín by sa mal stať menej konkurencieschopný cez rýchlejší rast miezd, než cez produktivitu práce, alebo väčšou orientáciou na spotrebu a vládne výdaje. Ako argument je používaný fakt, že Nemci a ďalší severania profitovali z deficitov bežných účtov juhu. Preto by teraz mali na oplátku priložiť ruku k dielu na obnovenie rovnováhy v eurozóne.

 Problémom je, že ak by sa Nemci vzdali náročne a bolestivo vybojovaného postavenia, sotva by uspeli v tvrdej súťaži s USA či rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami Ázie. Spôsobilo by to pokles konkurencieschopnosti menovej únie ako celku. Navyše zvýšenie importov a pokles exportov Nemecka by aj tak krajinám ako Grécko pomohlo len málo. Väčšina deficitov bežných účtov juhu pochádza totiž zo zahraničného obchodu mimo eurozóny.

 Zadlžené krajiny musia robiť reformy

 Príkaz pre FC Barcelonu alebo Real Madrid, aby hrali v španielskej lige len s deviatimi hráčmi, vyrovná súťaž a vytvorí šancu na titul aj ďalším tímom. V medzinárodnom porovnaní Ligy majstrov by však dva najslávnejšie tímy z iberského polostrova, v podčíslení na Chelsea Londýn alebo AC Milán, nestačili.

 Ak má byť španielska liga vyrovnaná a ostať silná na medzinárodnej scéne, ostatné tímy sa musia zlepšiť a nie žiadať od Barcelony a Realu oslabenie. Rovnaká paralela platí aj v spolku krajín platiacich eurom. Domáce úlohy v podobe veľkých reforiem musia ostať len na pleciach deficitných krajín. Ony sa musia snažiť dotiahnuť na úroveň jadra eurozóny. Nie naopak.