História bankovníctva na Slovensku I.

Autor: Ing. Michal Kohút
20.09.2002 (00:00)

Výkladnú skriňu vývoja slovenského bankovníctva od počiatkov zdobí snáď druhé najstaršie remeslo na svete – ?úžerníctvo. Úžerníctvo, ako komerčná činnosť vedená za účelom získania nadmerného úroku za poskytnuté finančné prostriedky, sa prepletá našou spoločnosťou už od nepamäti. Úžernícky úrok býva stanovený niekde na hranici 50% a to pri miernej inflácii v štáte.

Na zamyslenie zostáva, v akej forme pretrvalo úžerníctvo dodnes. To, že o rôzne záložne, či pôžičkové fondy nie je núdza, sa presviedčame na každom kroku. Priemerný poplatok u novodobých úžerníkov predstavuje 4% mesačne, čo je minimálne 4*12=48 % ročne, ak samozrejme nezohľadňujeme úroky z úrokov.
V niektorých, najmä arabských krajinách je úžerníctvo, a teda neoprávnené nadmerné obohacovanie na úkor iných subjektov, hrdelný trestný čin. Tých poodtínaných rúk na Slovensku, by bolo takto naozaj neúrekom.

Na druhej strane, slovenský národ vykazuje mnohé známky dobroprajnosti, súdržnosti, ochoty pomôcť a lásky k blížnemu, dovolíme si teda tvrdiť, že požičiavanie mnohokrát fungovalo medzi obyvateľstvom za minimálny úrok a na čestné slovo.

Fakty
Slovensko od roku 1000 (po zániku Veľkomoravskej ríše) vystupuje ako súčasť resp. prívesok Rakúsko – Uhorska. Na dokreslenie situácie, v Čechách bol sústredený priemysel rakúskej časti a Slovensko bolo „uhorská“ továreň, keďže na dnešnom maďarskom území sa darilo najmä poľnohospodárstvu.

Výrazný náskok vyspelej Európy Slováci začali doháňať až na konci 18. storočia, v čase keď silnejú tendencie dvíhania národného povedomia vo väčšine utláčaných národov v Európe. Tento tlak sa bezprostredne dotýka aj ekonomickej oblasti.
Zásadný stop stáročia rozkvitajúcemu úžerníctvu na našom území a nový rozvojový impulz dal vznik vskutku originálneho bankového domu – svojpomocného úverového družstva – tzv. Spolok gazdovský, ktorý založil vo februári 1845 v Sobotišti Samuel Jurkovič. Spolok prijímal drobné peňažné vklady od svojich členov, v čase finančnej tiesne im na oplátku poskytoval výpomoc úročenú výbornými 6%.

Spolok gazdovský sa svojou podstatou podobá Medzinárodnému menovému fondu (IMF), ktorého členmi sú štáty takmer celého sveta. Základný fond tvoria príspevky jednotlivých krajín, podľa ich ekonomickej sily. IMF pomáha najmä Turecku, a teraz aj Argentíne v čase finančnej krízy výhodnými pôžičkami.

Prvou samostatnou bankou bola Bratislavská sporiteľňa, založená v roku 1841, do roku 1848 mala pobočky vo všetkých väčších slovenských mestách. V roku 1868 bolo na Slovensku 11 bánk. V tomto období, následkom rakúsko-uhorského vyrovnania (vznikol dvojštát R-U), nastal boom bankovníctva a na našom území bolo založených 54 skôr menších bánk, zväčša ako filiálok veľkých budapeštianskych bánk.
Následkom európskej hospodárskej krízy v roku 1873 mnoho bánk a sporiteľní zaniklo, zahraničný kapitál okrem uhorského sa stiahol z nášho územia.
Uhorský štát kládol od počiatku prekážky vzniku čisto slovenských bánk a bránil koncentrovaniu slovenského kapitálu. Najpozoruhodnejším prípadom boli administratívne pokusy zmariť vznik neskôr najväčšieho slovenského peňažného domu - Tatrabanky (1885), a to zásahmi štátu do jej najvyšších orgánov a nadmerná kontrola činnosti banky.
Tieto centralistické snahy pocítila aj Slovenská banka (1879), ktorej vznikom národovci sledovali hospodárske osamostatnenie slovenského národa. Základom Slovenskej banky (svoj názov získala v roku 1919) bol Ružomberský úverový spolok bratov Makovických, následne premenovaný na Úverovú banku.

Medzi ďalšie, aspoň čiastočne slovenské banky, patrili Zlatomoravecká agrárna banka (1872), Chynorianska ľudová banka (1895) mimochodom založená kňazom a notárom, Považská agrárna a priemyselná banka (1902), Prievidzská gazdovská banka (1906), či Dunajská banka (1912).

V 19. storočí sa bankovým inštitúciám na Slovensku hovorilo pestro a zoširoka. Išlo o banky, sporiteľne, pomocnice, vzájomné pokladnice, sporiteľné i úverové družstvá.

Po roku 1900 Slovensko zaznamenáva mohutný prílev českého kapitálu, ktorý postupne ovládol slovenské bankové nebo. Najvýznamnejšie sú Agrárna banka československá, Moravská banka, Česká eskontná banka, Banka československých légií, Česká priemyselná banka, Živnostenská banka, Union a pod. Niektoré z nich boli ovládané nemeckým kapitálom. V kocke by sa dalo povedať, že Slovensko v tom období bolo charakterizované vznikaním, fúzovaním a zanikaním množstva rôzne veľkých bánk, zapríčinené najmä benevolentnými zákonmi avšak s tendenciou štátneho terorizmu potláčania čisto slovenských bankových domov. Tento organizovaný chaos bolo nutné upraviť fungujúcou legislatívou, tak isto ako sa k tomu pristúpilo v ostatných vyspelých krajinách Európy už pred 100 rokmi...

A ako sa to podarilo po vzniku Československej republiky (ČSR) v roku 1918 si povieme v druhej časti nášho obľúbeného seriálu...



Tweet