Ako ochrániť úspory pred pádom EURA?

13.12.2011 (10:00)

Je možný totálny kolaps eurozóny? Hrozí eurozóne deflácia alebo skôr hyperinflácia? Je zlato tou správnou cestou ako ochrániť svoj majetok?

Na otázky odpovedal investičný manažér Slovak Hedge Fund - PhDr. Lukáš Trebula

Totálny kolaps eurozóny nie je možný, resp. vysoko nepravdepodobný a celý vzniknutý problém sa dá vyriešiť, len je na to potrebná politická vôľa, ktorá tu zatiaľ nebola jasne prezentovaná. Do úvahy prichádza skôr nové usporiadanie eurozóny, ale aj toto riešenie by z pohľadu cieľov eurozóny a ich tvorcov znamenalo významný krok späť. Volatilita eura, ktorá je na trhoch bežná, je jedna vec, ale pokles hodnoty eura voči cudzím menám znamená devalváciu eura, čo predstavuje absolútny extrém rovnako ako hyperinflácia v Európe. EÚ sa bude snažiť udržať systém za každú cenu či už s problematickými krajinami, alebo bez nich, čo by znamenalo, aj v prípade výstupu niektorých krajín z EÚ, posilnenie eura voči svetovým menám napriek tomu, že v krátkom horizonte by mohlo prísť k jeho oslabeniu.

Strach, ktorý možno v súčasnosti na trhoch a u ľudí pozorovať, je do značnej miery vytváraný a umelo udržiavaný médiami a rôznymi webmi, ktoré si tým zvyšujú sledovanosť, resp. návštevnosť. To, že vo verejnosti prevláda extrémny strach z možných dôsledkov tejto krízy, nám hovorí pravý opak, a to že sa v skutočnosti nedeje nič, čo by tu nebolo už dávno pred súčasnou krízou. Je to už len vyústenie dlhodobej enormnej tvorby dlhu, tak na úrovni štátov, spoločností, ako aj obyvateľstva. Treba mať na mysli, že cieľom systému je držať ľudí v neustálom strachu a nevedomosti (čo sa médiám v súčasnosti aj darí), aby ľudia boli ľahšie a lepšie manipulovateľní. Ak vytvoríte v ľuďoch dostatočne silný strach, môžete prísť de facto s akýmkoľvek riešením, ktoré ich môže dokonca zbaviť časti práv, slobody alebo majetku a tento návrh bude všeobecne zo strachu akceptovaný. Emócie vyvolané na finančných trhoch pôsobia, aby aktíva boli prerozdelené tak, ako to vyhovuje úzkej záujmovej skupine.

V prípade nákupu cudzích mien nejde ani tak o investovanie za účelom ochrany majetku ako skôr o výraznú špekuláciu. Občan SR žije v EÚ, jeho príjem je v eurách a zároveň aj jeho spotreba je v eurách, a preto by mal takéto rozhodnutie určite dobre zvážiť. Pred pár mesiacmi boli určité meny brané ako tzv. „safe haven“. Konkrétne to boli švajčiarsky frank a japonský jen, ktoré sa za niekoľko mesiacov extrémne posilnili, čo v konečnom dôsledku prinútilo centrálne banky konať. Skôr či neskôr sa menový kurz krajiny vždy vráti k svojej reálnej hodnote, ktorá odzrkadľuje stav danej ekonomiky. V prípade japonského jenu je tu stále vysoké riziko, že centrálna banka bude naďalej brániť kľúčové hodnoty, ktoré si stanovila ako cieľ a Švajčiarska centrálna banka dokonca zašla o krok ďalej, keď stanovila najnižší kurz, aký je ochotná akceptovať, na 1,2 voči euru a je pripravená ho brániť za každú cenu.

Zlato je a vždy bude dlhodobý uchovávateľ hodnoty a v súčasnom finančnom usporiadaní sveta, ktoré je postavené na frakčnom bankovníctve, kde hodnota peňazí je krytá len dlhom v obehu, to platí o to viac. V súčasnosti sa svet nachádza v komoditnom cykle, ktorý pravdepodobne bude ešte niekoľko rokov trvať. Koniec cyklu môže nastať len v prípade zastavenia, resp. výrazného obmedzenia navyšovania monetárnej bázy, zastavenia fiškálnych stimulov, zvyšovania daní, vyrovnanej fiškálnej politiky a čo je ale dôležitejšie, zvyšovaním reálnych úrokových sadzieb v EÚ a v USA. To by znamenalo silne deflačnú krízu, o ktorú však nikto nestojí, a preto si myslíme, že koniec komoditného cyklu je v nedohľadne. Aj napriek tomu kupovať zlato za účelom ochrany majetku nemá pre bežných ľudí zmysel, a to aj z dôvodu, že zlato neprináša žiadnu pridanú hodnotu v podobe reálneho výnosu (+ náklady na jeho potenciálne skladovanie), nehovoriac o pochybných spoločnostiach, ktoré predávajú zlato s desať a viac percentnou maržou oproti spotovej cene. V konečnom dôsledku, keby nastala situácia, ktorej sa bežní ľudia najviac obávajú, tak by s veľkou pravdepodobnosťou zároveň mohlo prísť ku „konfiškácii“ zlata pod zámienkou jeho výkupu za stanovenú cenu a následnej pomoci zdecimovaných ekonomík (napríklad vytvorenie schémy krytia štátneho dlhu zlatom za účelom stabilizácie ceny dlhu a zníženie nákladov štátu na jeho servisovanie) podobne, ako k tomu prišlo v roku 1933 v USA, kde vlastníctvo zlata bolo postavené mimo zákon (vlastniť zlato bolo v USA zakázané až do roku 1974). Až následne, teda po stiahnutí všetkého fyzického zlata, bola spustená „devalvácia“ dolára a zlato sa precenilo takmer o 100% jedným ustanovením.

Aj keď investovanie do fyzického zlata je už u bežných ľudí dnes veľmi populárne, my máme na vec opačný názor. Pokiaľ komoditný cyklus bude naďalej pokračovať, tak cena zlata môže naďalej rásť aj k úrovniam cez 3000 dolárov za uncu. Koniec skoro každého cyklu je sprevádzaný vertikálnym rastom, čo možno bude aj prípad zlata. Na strane druhej ukončenie tohto cyklu môže byť veľmi dramatické, tak ako jeho posledná fáza rastu. Pre bežných ľudí nemá zmysel kupovať fyzické zlato, pretože ide vyslovene o špekuláciu. Jediný zmysel vo vlastníctve fyzického zlata vidíme v prípade bonitných ľudí so silným a pozitívnym cash flow s cieľom rozloženia majetku. Rozdiel medzi špekuláciou a investovaním spočíva práve v tom, že špekulácia sleduje cieľ kapitálového zisku za určité obyčajne krátke časové obdobie, zatiaľ čo investovanie znamená vlastniť majetok (pôdu, spoločnosť, zlato, atď...) veľakrát aj navždy.

To, či sa euro bude oslabovať, resp. posilňovať, bude samozrejme záležať od konkrétnej situácie a samozrejme od tohtotýždenného summitu EÚ. V prípade, že príde k vyriešeniu problému spôsobom, ktorý bude znamenať „tlačenie“ nových peňazí, tak je pravdepodobné, že sa euro bude z dlhodobého hľadiska skôr oslabovať ako posilovať, a to aj napriek „vyriešeniu problému“, pretože viac eura a hlavne lacnejšieho eura (akékoľvek kroky či už s tlačením nového eura, alebo nie, budú totiž viesť k zlacňovaniu eura, a teda znižovaniu výnosov na eure po celej výnosovej krivke) spôsobí zároveň pokles jeho hodnoty.

V súčasnosti nie je potrebné pre bežných ľudí robiť zásadné opatrenia pre ochranu ich majetku, nakoľko bežní ľudia majú veľmi málo alebo žiadny majetok (myslíme tzv. net equity, čo je majetok mínus dlh) a už vôbec nie špekulatívne nakupovať cudzie meny, pretože to pre nich bude mať v konečnom dôsledku zanedbateľný význam aj v prípade „totálneho kolapsu“. Avšak i tu nie je možné predikovať vhodnú formu ochrany, nakoľko totálny kolaps môže nastať rôznymi scenármi. Každý scenár by si vyžadoval odlišnú stratégiu. Podľa nášho názoru „totálny kolaps“ v pravom slova zmysle nehrozí a predpokladáme dlhodobé striedania fáz rastu a poklesu spôsobených snahou vlád a národných bánk o záchranu a stimulovanie ekonomiky a zároveň snahou o zníženie zadlženia a vyrovnaného hospodárenia.

www.cpm.sk logo SHF

 

Zdroj: CPM Associates, Foto: CPM Associates