Čo prinesie Česku zvýšenie úrokovej sadzby?

10.08.2017 (14:18)

Česká národná banka je prvou centrálnou bankou v Európskej únii, ktorá od začatia finančnej krízy zdvihla úrokové sadzby.

Len pripomeňme, že základnú úrokovú sadzbu zdvihla pred pár dňami o 20 bázických bodov na 0,25 %. Sadzba Lombard sa zvýšila o 25 bázických bodov na 0,50 %. Diskontná sadzba zostala nezmenená na úrovni 0,05 %.

Dôvod? Nová prognóza ekonomiky

„Rozhodnutie Českej národnej banky vychádza z jej novej makroekonomickej prognózy. Predpokladá, že inflácia bude po zvyšok roka 2017 vyššia ako plánovaných 2 %, hoci naďalej zostane v hornej polovici tolerančného pásma (-/+ 1 percento z cieľovej),“ konštatuje Grzegorz Sielewicz, ekonóm Coface pre strednú a východnú Európu.

Získajte vstupný bonus až 999 EUR

Hocako, miera inflácie nebola podľa Sielewicza jediným dôvodom, prečo sa ČNB rozhodla zvýšiť sadzby. Česká ekonomika sa výrazne zlepšuje, vrátane domácej spotreby. Domácnosti ťažia z najnižšej nezamestnanosti, ktorú Česko v rámci Európskej únie má (2,9 % v júni 2017) a zo zrýchlenia rastu miezd. „Firmy sa už netaja tým, že majú značné ťažkosti pri obsadzovaní voľných pracovných miest. Dokonca spomedzi stredo- a východoeurópskeho regiónu atakuje Česko najvyššie čísla, pokiaľ ide o mieru voľných pracovných miest,“ podotýka Sielewicz. Posilnenie ekonomickej aktivity sa zároveň prejaví na zvýšení rastu HDP. V porovnaní s predchádzajúcim odhadom ČNB odhaduje rast HDP pre tento rok namiesto 2,9 % až 3,6 %.

Zvýšenie úrokových sadzieb by mohlo zabrániť prípadnej bubline na hypotekárnom trhu, keďže ceny nehnuteľností vzrástli v Českej republike za posledné dva kvartály najrýchlejšie spomedzi krajín EÚ. Pritom ČNB predtým varovala, že riziká, ktoré predstavujú hypotekárne portfóliá bánk už viac nie sú „čisto hypotetické“ a zvažovala zavedenie prísnejších požiadaviek týkajúcich sa štandardov poskytovania úverov.

Obavy zvyšku regiónu

Česká národná banka bola dostatočne odvážna a prijala rozhodnutie o raste úrokových sadzieb. Ako sa však ukazuje, centrálne banky ostatných krajín stredo- a východoeurópskeho regiónu majú pochybnosti, či je správny čas na sprísnenie menovej politiky. Pritom väčšina ekonomík strednej a východnej Európy má obdobné makroekonomické podmienky: ekonomiky výrazne napredujú, inflácia rastie a dobrá situácia na trhu práce vedie k nedostatku kvalifikovanej sily a zvyšovaniu dynamiky rastu miezd. „No miera inflácie je nižšia v porovnaní s tou v Českej republike. Centrálne banky v regióne akoby sa obávali trpasličieho hospodárskeho rastu v prípade zvýšenia úrokových sadzieb, či eliminovania priaznivých podmienok financovania pre domácnosti a firmy v podobe najnižších úrokových mier v histórii. Zdá sa, akoby centrálne banky čakali na ďalšie dôkazy o silnom raste ich ekonomík,“ konštatuje ekonóm Grzegorz Sielewicz.

Guvernér Českej národnej banky Jiří Rusnok pritom uviedol, že banka môže v budúcnosti ešte zvýšiť sadzby, čo bude závisieť od „vývoja kľúčových ukazovateľov, popri inflácii aj ďalších“. Ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb sa očakáva najskôr začiatkom roka 2018.

ČNB už čelila posilneniu meny, keď sa rozhodla opustiť Švajčiarsky menový limit na korunovom zhodnotení v apríli tohto roka. Aj vtedy guvernér ČNB zdôraznil, že tempo zhodnocovania nie je dôvodom na obavy. Český export by nemal utrpieť z potenciálneho mierneho poklesu cenovej konkurencieschopnosti aj vďaka tomu, že česká výroba je už silnou súčasťou globálnych, najmä však západoeurópskych výrobných reťazcov a je známa kvalitou a vzdelanou pracovnou silou.
Zdroj: Coface, Foto: redakcia