Dejiny falšovania (2.časť)

Autor: redakcia BANKY.sk
24.01.2011 (09:00)

Falzifikáty ako zbraň proti nepriateľom.

Je známe, že prvé papierové peniaze sa objavili v Číne už v 7. storočí n.l.. Či boli falšované, nie je známe, ale už v 14. storočí boli na peniazoch dynastie Ming výstražné nápisy, že za falšovanie hrozí smrť a sľubovala sa odmena informátorom o tomto nekalom počínaní. Zdá sa, že Číňanom sa papierové peniaze neosvedčili, lebo ich vydávanie bolo v polovici 15. storočia zakázané a opäť sa objavili až v polovici 19. storočia.

Falzifikáty vo vojnách
V histórii falšovania peňazí nájdeme najmä prípady, keď sa falšovala mena nepriateľa. Prvé falšovanie meny nepriateľskej krajiny sa objavilo v 15. storočí. Vtedy milánske knieža Galeazzo Sforza falšoval peniaze Benátok. Počas Sedemročnej vojny (1756-1763) používal pruský kráľ Fridrich II. na oslabenie nepriateľského Rakúska a Ruska na území Poľska aj falošné peniaze.

Veľká Británia falšovaním amerických peňazí bojovala proti USA vo vojne za nezávislosť. Briti tiež vytlačili veľké množstvo francúzskych asignátov (papierové peniaze), aby potlačili tamojšiu revolúciu. Revolúcia síce zvíťazila, ale povesť papierových peňazí vo Francúzsku bola pošramotená.

Veľmi kvalitné falzifikáty rakúskych bankoviek používal aj Napoleón pri okupácii Viedne v roku 1806. Od originálov boli skoro na nerozoznanie, líšili sa iba odtieňom papiera. Keď sa Napoleón priženil do nepriateľskej rodiny Habsburgovcov, obeh falošných bankoviek chcel zakázať, ale tie ostali na trhu ešte dlho. Napoleón si pri invázii do Ruska vyskúšal aj falšovanie ruských bankoviek v hodnote 25 a 50 rubľov. Francúzsky diktátor sa chystal falšovať aj britské libry. Keď sa presunieme do revolučného Uhorska v roku 1848, tak maďarskí revolucionári v boji proti Habsburgovcom používali aj falšované rakúske bankovky, ktoré tlačili v Londýne.

Falošné päťstovky v 1. ČSR
Keď vznikla v roku 1918 Československá republika, riešila sa aj menová odluka a s ňou nové papierové peniaze. Graficky sa veľmi vydarili, ale to neznamená, že sa nedali falšovať. Nie každý bol totiž nadšený zo vzniku nového štátu.

Najmä susedné Maďarsko by rado videlo aspoň Slovensko naspäť v Uhorsku. Keďže pripojenie nebolo možné, tak sa sympatizanti Veľkého Uhorska pokúšali aspoň všemožne poukázať na to, že nový štát je neživotaschopný. Jednou z taktík bolo ekonomicky Československo poškodiť.

Najznámejší prípad bol odhalený v roku 1921. Českoslovenkí policajti zachytili sfalšované 500-korunové štátovky z roku 1919. Hlavou falšovania mal byť univerzitný profesor Gyula Meszáros. Po vypátraní dielne na falšovanie zistili, že falošné 500 korunáčky boli tlačené vo veľkom množstve. V rokoch 1921-23 ich bolo zadržaných okolo 60 tisíc kusov, teda ich celková hodnota bola viac ako 30 miliónov korún. Vyšetrovaním sa tiež zistilo, že Meszáros mal dobré styky aj s vládnymi predstaviteľmi Maďarska a zdá sa, že tí o falšovaní vedeli a schvaľovali ho v rámci boja proti Československu.

Falšovatelia boli chytení v Rakúsku, ale keďže falšovali cudziu menu, boli prepustení. Neskôr sa zaplietli aj do ďalšej falšovateľskej aféry. V roku 1925 chcel princ Ludwig Windischgratz financovať arcivojvodu Alberta v jeho snahách o maďarský trón pomocou 100 miliónov frankov. Falšoval 1000-frankové bankovky v Holandsku. Falzifikáty neboli kvalitné a boli skoro odhalené.

Tieto, ale aj iné falšovania iniciovali medzi štátmi spoluprácu pri odhaľovaní falšovateľov. V roku 1929 bola podpísaná medzinárodná zmluva o potláčaní falšovania, ktorú podpísalo 32 štátov.


Dejiny falšovania 1. časť
Zdroj: currency_den.tripod.com,Yasha Beresiner and Colin Narbeth, 1973. The Story of Paper Money,