Banky.sk

Finančná gramotnosť? Slováci majú viacero neduhov

Autor: AFISP
09.09.2016 (09:00)

S finančným vzdelávaním treba začať už v škole, no deťom treba ísť príkladom aj v rodine. Tam často narážame na finančne nezodpovedné správanie.




Hoci väčšina ľudí na otázku, či rozumie peniazom, bez mihnutia oka povie áno, ako ukazuje prax, mnohí Slováci nepoznajú ani len základné finančné pojmy.  „Neznalosť finančných pojmov spolu s nedocenením vlastných schopností napríklad splácať úver a s počiatočným neuváženým konaním je základnou príčinou, prečo sa ľudia nebezpečne zadlžujú, doslova sa dostávajú do dlhovej špirály. Slabá vôľa, disciplína, prípadne strach a neochota poradiť sa s odborníkom však následne často vedú k tomu, že sa z tejto dlhovej špirály nevedia nielen dostať, ale dokonca sa neraz pripravia aj o strechu nad hlavou,“ skonštatovala pri príležitosti včerajšieho Dňa finančnej gramotnosti Darina Huttová, generálna tajomníčka Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP).

Úver má dnes takmer každý, no ako upozorňuje, každý tretí Slovák dá na splátky bankových či nebankových úverov takmer tretinu z mesačného príjmu domácnosti, pričom takmer tri štvrtiny domácností nemajú dostatočnú finančnú rezervu, ktorá by mala byť vo výške šesťmesačného príjmu domácnosti. „Na jednej strane hovoríme o tom, že je nevyhnutné viesť už deti k finančne zodpovednému správaniu. No tak, ako je potrebné zvyšovať odbornosť školských pedagógov  a vytvoriť konzistentný systém finančného vzdelávania od predškolských zariadení až po stredné školy, je nevyhnutné, aby základy finančného plánovania vštepovali deťom už rodičia,“ podotýka.

Pokiaľ ide o vzdelávanie na školách, asociácia už niekoľko rokov aktívne komunikuje so školami rôznych stupňov a prináša osvetovú vzdelávaciu činnosť aj formou zážitkových vzdelávacích programov. Hlavne na základných školách vidí v ostatnom období zvyšujúci sa záujem učiteľov o odborné vzdelávanie. To by malo pokračovať na všetkých stupňoch, aby študenti boli schopní po skončení strednej školy poznať následky svojich finančných záväzkov, fungovanie finančného trhu a vedeli finančne plánovať svoj život. „Zvyšovanie finančnej gramotnosti súvisí s ochranou finančných spotrebiteľov a je absolútne nevyhnutná pre sociálne zabezpečenie ľudí v starobe,“ konštatuje. Práve rodičia však často ako príklad finančne zodpovedného správania neslúžia. Hoci deti už bežne dostávajú vreckové, aby sa naučili s peniazmi hospodáriť, pre ich finančné zabezpečenie v prípade neočakávaných udalostí robia veľmi málo. „Životné poistenie je dnes stále okrajovou záležitosťou, hoci najmä v prípade sociálne slabších rodín by malo byť základom, aby prípadnú nečakanú poistnú udalosť pomohlo finančne zvládnuť,“ podotýka.

Ako vyplýva zo skúseností asociácie, stále málo kladieme dôraz na zodpovedné finančné plánovanie. „Minimálne každý živiteľ rodiny by mal mať zaistenú takzvanú finančnú trojnožku: poistenie zabezpečujúce náhradu príjmu v prípade neočakávaného, napríklad úrazu či vážnej choroby, ďalej vhodné sporenie pre financovanie či vylepšovanie bývania a napokon dôchodkové sporenie,“ vysvetľuje. Za hlavné neduhy okrem neochoty tvorenia si finančných rezerv, ignorovanie zjavných rizík a nepoistenie sa pred nimi, vidí aj často problém snahy financovanie si dlhodobých cieľov s „krátkymi“ (a teda drahými) peniazmi.

Sprísnenie pravidiel zo strany Národnej banky Slovenska síce podľa nej vyčistilo trh od pochybných finančných, hlavne nebankových subjektov, vďaka čomu sa dá skontrolovať nielen serióznosť inštitúcie, ale aj finančná kondícia dlžníka. Napriek tomu sa Slováci naďalej riadia pri pôžičkách skôr emóciami. „Dostupné či bezúročné pôžičky ešte neznamenajú, že ich vysoko nepreplatíme. Namiesto výšky úroku by nás mali zaujímať celkové náklady a na základe toho sa rozhodovať, či na to máme. S úverom by zároveň vždy mala nastúpiť aj tvorba finančnej rezervy. No práve tým, že mnohí nerozumejú významu odborných výrazov, nevedia si porovnať produkty a nehľadajú pomoc odborníka, často skĺznu do finančných problémov,“ konštatuje Huttová. Pritom práve odborník sa dokáže emočne odosobniť, reálne zhodnotiť finančnú situáciu dlžníka a poradiť ekonomickú podstatu finančného plánu, vrátane úverov.
Zdroj: AFISP, Foto: redakcia