Hospodársky rast na Slovensku sa vlani spomalil
V poslednom kvartáli minulého roka rast hrubého domáceho produktu v stálych cenách dosiahol 3 %. Medziročne to znamenalo spomalenie o 1,6 percentuálneho bodu.
Hospodárstvo na Slovensku rástlo v poslednom štvrťroku minulého roka medziročne o 3 %. Vyplýva to zo spresnených údajov Štatistického úradu SR, ktorý tak mierne o 0,1 percentuálneho bodu nadol skorigoval rast v poslednom štvrťroku vlaňajška oproti svojmu rýchlemu odhadu z februára. Zároveň to znamená, že medziročný reálny rast hrubého domáceho produktu (HDP) sa v štvrtom kvartáli spomalil o 1,6 percentuálneho bodu. V medzikvartálnom porovnaní oproti tretiemu štvrťroku sa objem HDP po sezónnom očistení zvýšil reálne o 0,8 %. Na Slovensku sa za posledné tri mesiace minulého roka vyprodukoval HDP v objeme 20,936 mld. eur, čo znamenalo v bežných cenách nárast o 2,9 %.
Získajte vstupný bonus až 2 000 EUR
Za celý rok 2016 tak v stálych cenách hrubý domáci produkt na Slovensku medziročne stúpol o 3,3 %. V porovnaní s rokom 2015 to znamenalo spomalenie dynamiky hospodárstva o 0,5 percentuálneho bodu. Vo finančnom vyjadrení dosiahla tvorba hrubého domáceho produktu na Slovensku v roku 2016 úroveň 80,958 mld. eur, čo v bežných cenách predstavovalo medziročný nárast o 2,9 %.
Ako ďalej informovali štatistici, ťahúňom ekonomického rastu v poslednom kvartáli minulého roka bol zahraničný dopyt, keď sa vývoz výrobkov a služieb medziročne zvýšil o 6,3 %. Domáci dopyt naopak klesol o 0,1 %. Svoju úlohu v tomto prípade zohral najmä prepad investícií. "Rozhodujúcim faktorom zníženia domáceho dopytu bola nižšia tvorba hrubého kapitálu o 7,3 %, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu o 15 %," konštatuje Štatistický úrad SR. Výdavky na konečnú spotrebu vzrástli medziročne v úhrne o 2 %, v tom na konečnú spotrebu domácností o 3,3 % a na konečnú spotrebu neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 2,6 %. Konečná spotreba verejnej správy klesla o 1 %.
Produkčná výkonnosť ekonomiky, meraná objemom pridanej hodnoty, vzrástla vo väčšine odvetví. V pôdohospodárstve sa zvýšila o 21,4 %, informačných a komunikačných činnostiach o 14,9 %, činnostiach v oblasti nehnuteľností o 4,8 %, priemysle o 4,7 %, veľkoobchode a maloobchode, oprave motorových vozidiel a motocyklov, v doprave a skladovaní a v ubytovaní a stravovaní o 3,8 %. Vo verejnej správe, vzdelávaní, zdravotníctve a sociálnej pomoci vzrástla o 2,9 %, v umení, zábave a rekreácii a v ostatných činnostiach o 0,1 %. Pridaná hodnota klesla vo finančných a poisťovacích činnostiach o 11,5 %, stavebníctve o 3,3 %, odborných, vedeckých a technických činnostiach o 0,6 %. Pozitívne pôsobil aj vyšší výber čistých daní z produktov o 0,9 %.
Medziročné spomalenie dynamiky hospodárskeho rastu sa podľa analytikov očakávalo, najmä pre vysokú bázu z roka 2015 a negatívny príspevok investícií v súvislosti s návratom na nižšiu mieru čerpania eurofondov. Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej to potvrdzuje aj skutočnosť, že za výrazným poklesom investícií boli hlavne investície vo verejnej správe, ktoré odzrkadľujú pokles miery čerpania eurofondov oproti predchádzajúcemu roku.
Štatistickým úradom zverejnené detaily rastu odhalili podľa Andreja Aradyho z VÚB banky aj zvýšenie dynamiky rastu súkromnej spotreby na najvyššie úrovne v pokrízovom období. „Solídne predpoklady pre zvýšenie rastu spotreby vytvoril pracovný trh,“ konštatoval analytik s tým, že v štvrtom kvartáli na pokrízové maximum vystúpila miera zamestnanosti a počet pracujúcich dosiahol historické maximum. „Zároveň prirodzene pokračoval tlak na rast miezd. V reálnom vyjadrení ale mzdy ešte nestačili reagovať na obrat trendu vo vývoji cien,“ dodal.
Napriek spomaleniu hospodárskeho rastu na Slovensku v minulom roku podľa Ľubomíra Koršňáka z UniCredit Bank úvod roka naznačuje, že európska ekonomika je v dobrej kondícii. „Priaznivý vývoj európskych ekonomík by sa mal prejaviť aj na výkonne slovenskej ekonomiky a priemyslu,“ uviedol analytik s tým, že UniCredit zvyšuje odhad rastu HDP pre tento rok o 0,2 percentuálneho bodu na 3,4 %.
Na rozdiel od predchádzajúceho roku, kedy k rastu ekonomiky prispieval takmer výlučne čistý export, by mala byť podľa Koršňáka štruktúra rastu v tomto roku už viac priklonená na stranu domáceho dopytu. „Investície by sa mali vrátiť k rastu, keď ich už nebude štatisticky brzdiť bázicky efekt a práve naopak, reštart výstavby infraštruktúry by mal znova zvýšiť verejné investície,“ tvrdí. Silné investície najmä v automobilovom priemysle by zároveň mali byť garanciou rastu súkromných investícií.
Tweet