Banky.sk

K reálnemu svetu bez hotovosti vedie dlhodobý proces

Autor: Katarína Macková
06.12.2017 (20:00)

Veľmi dôležité je, aby obchodníci začali akceptovať karty. Pre nich je zasa najdôležitejšou otázkou cena, hovorí Susanne Hannestad, zakladateľka a riaditeľka svetového akcelerátora Fintech Mundi. Zhovárali sme sa s ňou v rámci podujatia Deň bez hotovosti.

Pani Hannestad, aké sú vaše skúsenosti z Nórska? Bol proces k moderným technológiám dlhý a namáhavý, alebo nie?
Na začiatku deväťdesiatych rokov sa pár ľudí dohodlo, že ak chcú niečo dosiahnuť, potrebujú spolupracovať. A tak založili jednu spoločnosť, ktorá vydávala karty aj terminály. Táto spoločnosť získala v Nórsku podporu všetkých bánk, ako veľkých, tak aj malých. A to, aby sa karty dostali medzi ľudí, podporili všetky banky, rovnako podporili aj komunikáciu, jednak zo strany obchodníkov a jednak zo strany ľudí.

V čom podľa vás spočíva náš problém? Respektíve čo by sme mali urobiť, aby sme sa vám priblížili?
Veľmi dôležité by bolo, aby obchodníci začali akceptovať karty. Pre nich je zasa najdôležitejšou otázkou cena. V Nórsku to bolo riešené tak, že spomínaná jednotná spoločnosť, ktorá bola založená a vlastnená veľkými bankami, určitým spôsobom dotovala terminály a dotovala obchodníkom prijímanie kariet. Takto to bolo celé urýchlené. Technologickým vymoženostiam je otvorené množstvo najmä mladých ľudí, sú však aj takí, ktorí majú strach najmä z bezpečnostných dôvodov. Teda majú obavu z prípadnej straty peňazí. Čo sa tu dá robiť?
Je dobré začať s mladými ľuďmi a tiež s takými, ktorí majú s kartami pozitívne skúsenosti. Práve tieto dobré skúsenosti by mali byť posunuté médiám, aby mohli o nich informovať a aby sa všetci dozvedeli o pozitívach používania kariet.

U vás mali tiež starší ľudia s používaním týchto technológií problém?
V Nórsku bola skupina, ktorá začala prvá používať platobné karty, najčastejšie medzi 25.-60. rokom života, čo je dosť veľká skupina. Práve starší ľudia z tejto veľkej skupiny mohli využívať pomoc mladých. Mohli prísť do bánk, kde boli v jednotlivých pobočkách zriadenci, ktorí ich učili, ako karty používať. Čo sa týka internetových bánk, aj v takomto prípade mohli kedykoľvek prísť do pobočky a tam ich naučili, ako používať kartu aj bezhotovostné platby na internete. Pre mnohých ľudí je to stále výnimka. Aké zásady by sa tu dali vypichnúť? Respektíve na čo treba dbať, aby sme si takpovediac sami nevyrobili problém?
S bezpečnosťou je to otázka mentálneho nastavenia. Všetky štandardy, ktoré dnes využíva MasterCard alebo VISA, sú globálne štandardy, ktoré obsahujú systémy, ako riešiť globálne problémy. Faktom je, že banky by mali informovať svojich zákazníkov, že tie riešenia majú a že ony budú riešiť prípadné problémy. Je to zakomponované v celom systéme. Dôležité teda je, aby si toto ľudia uvedomili. Strach pred bezpečnostným rizikom je psychologická vec.

Myslíte si, že svet naozaj niekedy čaká reálna existencia bez hotovosti?
Je to dlhodobý proces. 85 % platieb sa deje pomocou hotovosti, takže 15 % ich je bezhotovostných. Určite to ešte bude nejaký čas trvať, bude to postupné, ale v okamihu, ako si ľudia uvedomia, že bezhotovostné platby sú lacnejšie a lepšie, a hneď, ako si to isté uvedomia obchodníci a biznis, pôjde to rýchlejšie. Ale vyžaduje si to nejaký čas.

Vráťme sa ešte k Nórsku. Zapájali sa u vás do tohto procesu nejakým spôsobom aj školy?
Priamo na začiatku neboli zapojené, pretože vtedy išlo o biznisové riešenie. Školy boli zapojené až neskôr. V tých časoch bolo najdôležitejšie, aby všetci ľudia mali účet, kartu, a potom sa vyššie spomínaná spoločnosť venovala zavádzaniu terminálov v rámci jednotlivých sektorov, aby aj inštalatér či zubár mal terminál a aby u nich mohli ľudia platiť kartou.
 
Foto: Združenie pre bankové karty/Tereza Šramková