Kvôli Vianociam sa zadlžovať neoplatí
15.12.2015 (14:20)
Blížia sa najkrajšie sviatky roka a aj keď mnohí z nás si možno nemôžu dovoliť zariadiť si počas nich všetko tak, ako by chceli, rozmýšľať o pôžičke nie je dobrý nápad.
December je mesiacom, kedy - podľa analýz Poštovej banky – vyťahujeme platobnú kartu v obchodoch najčastejšie z celého roka. V roku 2014 zaplatili klienti tejto banky platobnými kartami v decembri o takmer štvrtinu (23%) viac ako v novembri. „Platí pritom, že najviac transakcií a aj v najvyšších hodnotách realizujú klienti práve týždeň pred Vianocami. Po zvyšok roka je pritom najsilnejšie obdobie medzi deviatym a šestnástym dňom v mesiaci, čo úzko súvisí s výplatným termínom,“ vysvetľuje hovorkyňa Poštovej banky Anna Jamborová.
Viac peňazí míňame v predvianočnom období však nielen kvôli darčekom. Radi si doprajeme viac a aj „to lepšie“ tiež v kuchyni či na vianočnom stole.
Na čo ste sa pýtali v poradni o úveroch |
Preto sme v predvianočnom období náchylnejší rozmýšľať nad úverom. Vianoce sa však o pár dní skončia tak, ako sa začali - avšak pôžička, ktorú by sme si kvôli ich oslave vzali, zostane. A budeme ju musieť splácať... aj o pol roka, keď si už pomaly ani nebudeme pamätať, na čo sme si vlastne požičali.
Vianoce sú jedným z najhorších dôvodov, pre ktorý si brať úver. Rozhodne je lepšie uskromniť sa a kúpiť radšej lacnejšie darčeky, ako sa kvôli drahým darčekom dostať do dlhov. Na jednej strane je pravda, že pôžičky sú v súčasnosti možno výhodnejšie ako inokedy, na druhej strane však pre každý úver musí existovať väčší dôvod ako bohaté Vianoce.
Čo sa týka našej zadlženosti, štatistiky sa z roka na rok menia. „Ku koncu októbra mal každý dospelý Slovák od bánk požičaných v priemere 5,8 tisíca eur. To je zhruba 3,5–krát menej ako európsky priemer, ktorý predstavoval až takmer 20-tisíc eur,“ hovorí Dominika Ondrová, analytička Poštovej banky. Potešujúce je, že v rámci európskych národov patríme k tým menej zadlženým. „Slovensko uzatvára prvú desiatku krajín s najnižším dlhom pripadajúcim na dospelého obyvateľa,“ vysvetľuje odborníčka ďalej. Spomedzi našich susedov majú vyššie podlžnosti len Rakúšania, ktorí majú z bánk požičaných v priemere až 21,4-tisíc eur. „Naopak, najmenej zadlžení sú Maďari, ktorých priemerná výška úverov na dospelého obyvateľa je o viac ako polovicu nižšia ako u nás. V rámci únie majú najnižšiu sumu požičanú obyvatelia Rumunska a Bulharska, kde výška úverov nedosahuje v priemere ani 2-tisíc eur na hlavu.“ Tieto informácie síce hovoria v náš prospech, svojim spôsobom však reflektujú schopnosť obyvateľov jednotlivých krajín požičané peniaze splácať.
- Prečítajte si viac o úveroch a pôžičkách
- Budeme ponúkať aj investície, ale ako v supermarkete
- Skryté poplatky pri kreditnej karte
- Rozvádzate sa a máte úver?
- Ako spoznáte úžernícku nebankovku
Za zmienku stojí, že nižšiu zadlženosť Slovákov odzrkadľuje aj ukazovateľ, ktorý dáva do pomeru objem úverov a vkladov. „Na 100 eur v banke vložených pripadá u nás 84 eur z banky požičaných,“ vysvetľuje odborníčka. „To je porovnateľné s priemerným Európanom, na ktorého takto pripadá len o niečo nižšia suma, a to 82 eur,“ tvrdí ďalej. Pravdou je, že celkovo obyvatelia až 20 členských krajín Európskej únie majú v bankách viac peňazí uložených, ako z nich požičaných. „Najzadlženejšími sú Švédi, ktorí si v priemere požičali o 107 eur viac, ako do banky vložili. Úvery prevyšujú vklady aj vo Fínsku, v Estónsku, Holandsku, Grécku a vo Veľkej Británii. Naopak, najmenej zadlženými sú Bulhari a Malťania, ktorých vklady sú o viac ako polovicu vyššie než úvery.“
Ako teda vidíme, nie sme na tom v porovnaní s okolitými krajinami až tak zle. Dobrá finančná disciplína, ktorú sme si udržiavali počas roka, by sa však mohla zrútiť, ak podľahneme eufórii z blížiacich sa sviatkov a najmä z našich predstáv, čo všetko by sme chceli. Úverom totiž nie je iba spotrebný úver z banky, ale tiež prečerpanie na bežnom účte, platby kreditnou kartou, či nákupy na splátky cez úverové centrá obchodných reťazcov alebo známe nebankové spoločnosti.
Foto: redakcia
Tweet