Päťdesiatročná Škoda bezpečnejšia ako najnovší Mercedes, BMW, či Audi?

Autor: Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY
19.12.2011 (14:00)

Veľa majetných ľudí jazdiacich na luxusných automobiloch si myslí, že o čo viac má vozidlo asistenčných elektronických programov, o to väčšia by mala byť bezpečnosť a komfort z jazdy.

Táto premisa je však podľa najnovšej štúdie vedcov Stefana Savagea z Univerzity of California a Tadayoshiho Kohnoa z Michiganskej univerzity ohrozená. Dôvodom pritom nie je obava o spoľahlivosť a harmonické fungovanie všetkých elektronických pomocníkov vodiča. Ide o niečo omnoho prozaickejšie.

Zruční hackeri sa dokážu nabúrať nielen do elektronického bankovníctva, či do mobilných telefónov, ale aj do elektronických riadiacich jednotiek automobilov. Report výskumníkov Savagea a Kohnoa pritom ukazuje, s akou priam šokujúcou ľahkosťou. Odolnosť systémov voči kyberútokom bola podceňovaná aj výrobcami najluxusnejších značiek ako Mercedes, či BMW. Donedávna sa totiž pokladalo za nemožné, aby mohol „záškodník“ zmeniť funkčnosť a parametre fungovania bŕzd, svetiel, ESP, či dokonca vypnúť motor bez fyzického pripojenia počítača k diagnostickej jednotke vozidla nachádzajúcej sa väčšinou pod palubnou doskou. Otvárajú sa tak veľké možnosti, ako ohroziť bezpečnosť milionárov. Sú ako filmové hviezdy, či úspešní športovci s tým rozdielom, že si nemusia platiť „hordy“ najtrénovanejších osobných strážcov.

Savage a Kohno začali preverovať bezpečnosť automobilov pred dvoma rokmi. Inšpiroval ich k tomu fakt, že moderné „tátoše“ začínajú čoraz viac pripomínať počítače. Veď výrobcovia zabudovávajú do automobilov mnoho elektronicky riadených prvkov vo forme audio systémov, hands-free sád na telefonovanie, či navigačných asistentov. Savage a Kohno predpokladali, že to bude mať aj určité bezpečnostné následky. Nemýlili sa.

Report oboch vedcov, ktorý bol zverejnený v auguste a spôsobil značný rozruch medzi automobilovou verejnosťou a najmä majiteľmi prémiových áut, ukázal, že hackeri môžu nadobudnúť plnú kontrolu nad vozidlom. A to všetko na diaľku bez nutnosti čo i len priblíženia sa k predmetu. Výskumný materiál dokázal, že je jednoduché infiltrovať sa do auta cez pripojenie Bluetooth, diagnostickú jednotku počítača používaného mechanikmi, alebo prostredníctvom nabúrania sa do telematického systému. Umožnilo by to efektívne únosy, alebo dokonca ohrozenie zdravia a života pre niektoré kruhy nepohodlných ľudí. Napríklad prostredníctvom dopredu vypočítanej a naplánovanej autonehody. Vodiča a posádku vozidla by to uvrhlo do pozície nedobrovoľných väzňov vo vlastnom aute.

Túto skutočnosť potvrdili nielen laboratórne testy, ale aj priamo skúšky v teréne. Okamžite, ako prenikol výskumný tím do elektroniky automobilu, získal kontrolu nad väčšinou jeho činností - od klimatizácie, cez motor až po tlak v pneumatikách. Testovací „hackeri“ dokázali na diaľku odomknúť vozidlo, rozsvietiť svetlá, naštartovať motor a poslať auto na základe zadania GPS súradníc na určené miesto.

Savageov a Kohnov výskum vzbudil veľký ohlas aj u výrobcov, či amerického ministerstva dopravy, ktoré chystá prísnejšie zákonné pravidlá vytvárajúce podmienky pre zvýšenie rezistencie elektronických zariadení automobilov voči kyberútokom. Jednou z metód by mohlo byť povinné kryptovanie dát, alebo pre ľudí, ktorý nemajú tak hlboko do vrecka, povedzme „antihackerového“ bodyguarda. Ten by mohol mať aj niekoľko kíl „navyše“.

Odborníci však pripomínajú, že aj keď sa vyplní niekoľko bezpečnostných dier a postavia sa nové ochranné múry, automobily budú vyvíjané so stále komplikovanejšími systémami. Dôsledkom toho bude popud k tvorbe stále nových príležitosti pre kyberzločincov. Výrobcovia elektronických ochranných technológií tak budú čeliť skutočne veľkým výzvam. Zvládnuť by ich však mohol jeden z faktorov pozitívne ovplyvňujúci vývoj cien ich akcií na burzách.

Návrat k „predpotopným časom“ na úroveň Škody 1000 je však dvojsečná zbraň. Odstránenie rozličných riadiacich systémov a s nimi aj pohodlie, či komfort z áut by síce na jednej strane zvýšil pocit kyberbezpečia. Na strane druhej je to neakceptovateľná slepá ulička pre ľudí 21. storočia, ktorí trávia v aute až príliš veľa času.
Zdroj: J&T BANKA,