Politický, na mieru šitý, strih ECB eurozóne nepomôže

Autor: Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY
03.05.2012 (07:00)

Kritici eurozóny radi a často oprávnene zdôrazňujú, že spoločná menová politika pre takú heterogénnu skupinu štátov, akou je Európa, nesedí na mieru žiadnemu z nich.  

Prejavuje sa to mnohými negatívnymi následkami v podobe rastúcich nerovnováh, realitných bublín a straty konkurencieschopnosti periférií Európy.

Severná oblasť na čele s Nemeckom by aktuálne potrebovala vyššie sadzby a ostrejší boj proti inflačným tlakom, ktoré sú podporované prílevom kapitálu z potápajúceho sa juhu.

Naopak, stredomorské krajiny potrebujú ďalšie infúzie peňazí, a to nielen na záchranu problémových bánk, ale dokonca aj samých seba. Európska centrálna banka (ECB) tak stojí na rázcestí s priam hamletovskou otázkou: Byť viac nemeckou alebo taliansko-španielskou?

V tejto chvíli väčšina trhu očakáva, že výraznejšie uvoľnenie menových podmienok zatiaľ nie je na programe dňa. Aj vzhľadom na odmietavé stanovisko nemeckej Bundesbanky. Historické skúsenosti však naznačujú možný opačný vývoj.

V pozícii rastúcich regionálnych nerovnováh bolo po II. svetovej vojne aj Taliansko. Nebolo vtedy schopné ani pomocou transferov vyrovnať rozdiely v konkurencieschopnosti medzi severom a juhom krajiny. Politické tlaky tak prinútili Bancu di Italia nastaviť menovú politiku šitú viac na mieru juhu krajiny, a to dopovaním ekonomiky vytlačenými peniazmi. Výsledkom bola chronicky sa oslabujúca líra, čo sčasti viedlo k vyrovnaniu vnútorných rozdielov. Táto zmena si však rovnako vyžiadala aj svoju daň v podobe vyššej inflácie a čiastočnej straty konkurencieschopnosti severu a krajiny ako celku navonok.

ECB je dnes v rovnakom východiskovom postavení ako kedysi talianska centrálna banka. História sa teda môže opakovať. Najmä, keď nad ECB visí politický meč, aby „prekročila rubikon“ prísnej orientácie len na stabilitu cien. Môže tak posunúť svoju politiku viac na rímsko-madridské potreby. Inak by v negatívnom scenári hrozil aj rozpad politického projektu menovej únie.

Paradoxne, ak bude menová politika ECB vyhovovať aspoň niekomu (juhu), vplyvy na silu eura, európsku ekonomiku a na prítok kapitálu do menovej únie môžu byť ešte horšie, ako keby nesedela na mieru nikomu. Dovnútra bude únia síce rovnovážnejšia, ale oslabením severskej, ťažko vybojovanej konkurencieschopnosti a vyšším rastom cenovej hladiny v tomto regióne začne zaostávať za okolitým svetom.  
Zdroj: J&T BANKA, Foto: archív redakcie