Slovenská ekonomika by mohla rásť aj v 2017, zvýšia sa aj mzdy a inflácia

21.12.2016 (10:40)

Čo potiahne slovenskú ekonomiku v roku 2017? Čo ju naopak bude brzdiť? Prečítajte si, ako to vidia odborníci.
 
Slovenská ekonomika v prvých troch štvrťrokoch 2016 medziročne vzrástla o 3,4%, čo bol o štyri desatiny pomalší rast, ako v priemere za minulý rok. Spomalenie celkového rastu HDP sa očakávalo, po rekordnom roku 2015 sa výrazne znížilo čerpanie eurofondov a tiež verejné investície. Spotreba domácností sa v 2016 výrazne zvýšila, v druhom štvrťroku dosiahla najrýchlejší medziročný rast za ostatných sedem rokov. „Oživenie spotreby je možné pripísať zlepšeniu na trhu práce, ktorý v tomto roku pokoril hneď tri rekordy. Počet pracovných miest na Slovensku prekonal predkrízové maximum, počet nezamestnaných klesol na predkrízové úrovne a miera nezamestnanosti klesla pod úroveň eurozóny, vôbec po prvýkrát v histórii,“ hovorí Zdenko Štefanides, hlavný analytik VÚB banky.
 

Čo nás čaká v roku 2017

Aj v nadchádzajúcom roku by si slovenská ekonomika mala udržať pomerne slušné tempo rastu, okolo 3,5%. Očakávame, že k rastu prispeje tak domáci, ako aj zahraničný dopyt. Slovenské firmy získavajú podiely na zahraničných trhoch a predpokladáme, že tento trend sa udrží aj v budúcom roku. Vývoj zahraničného dopytu pomerne neistý. Zatiaľ nie je možné kvantifikovať, ako našich hlavných obchodných partnerov v eurozóne ovplyvní referendum o vystúpení Veľkej Británie z EÚ a zmeny v administratíve USA. V rámci domáceho dopytu by ťahúňom rastu mal byť najmä súkromný sektor. Vzrásť by mali investície podnikov, najmä v automobilovom priemysle a energetike. Kľúčovým je nabehnutie investície Jaguar Land Rover, ktorá má potenciál zvýšiť výkonnosť ekonomiky Slovenska do roku 2020 celkovo o viac ako 2%. Výstavba nehnuteľností, bytov a domov bude pokračovať aj vďaka historicky najnižším úrokovým sadzbám a širokej dostupnosti úverov na bývanie. S tým súvisí aj ďalší rast pracovných miest a pokles nezamestnanosti.
 
Slovenská ekonomika v roku 2017 nadviaže na pomerne silné tempo rastu v ostatných dvoch rokoch. Posilní ju nábeh investície Jaguar Land Rover, ale aj oživenie spotreby domácností vďaka vysokej zamestnanosti a rastu miezd. Negatívne ju môže ovplyvniť predovšetkým vývoj externého prostredia, vrátane politickej neistoty v Európe. Úrokové prostredie ostane ešte relatívne nízke, no k ďalšiemu poklesu sadzieb pre klientov už nepríde.


Trh práce sa blíži k plnej zamestnanosti

Scenár plnej zamestnanosti má však aj svoju odvrátenú stranu pre rast ekonomiky. Už teraz sa niektoré spoločnosti, najmä v spracovateľskom priemysle a IT, sťažujú na nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Dopyt po profesionáloch už prevyšuje ponuku, tieto problémy budú čoraz vypuklejšie a zatlačia nahor mzdové náklady a v prípade niektorých spoločností aj reálne obmedzia ich výrobné a investičné plány. Rast miezd bude posilnený aj návratom inflácie
do kladných hodnôt.
 
Neprehliadnite

Inflácia bude rásť pozvoľna, pokles úrokových sadzieb skončil

Návrat inflácie do pozitívnych hodnôt však ešte neznamená, že obrat nastane aj v úrokovom prostredí. Hoci inflácia je konečne na vzostupe aj v Eurozóne, ECB sa do zvyšovania úrokových sadzieb nebude ponáhľať. „Podľa odhadov analytikov našej materskej spoločnosti Intesa Sanpaolo, k zvyšovaniu sadzieb ECB príde najskôr koncom roku 2018. Iní pozorovatelia sú ešte opatrnejší a nárast oficiálnych sadzieb v eurozóne nepredpokladajú skôr ako v roku 2020,“ dodáva Z. Štefanides. K ďalšiemu poklesu úrokových sadzieb však už zrejme nepríde. Navyše postupne s tým, ako sa v budúcom roku bude blížiť koniec kvantitatívneho uvoľňovania ECB, rastú aj rizikové prirážky, ktoré boli dočasne utlmené programom nákupov aktív krajín Eurozóny, vrátane Slovenska. Očakáva sa, že riziková prirážka 10-ročných slovenských vládnych dlhopisov oproti nemeckým bude v budúcom roku zhruba o pol percentuálneho bodu vyššia ako na začiatku tohto roka. To sa premietne aj do klientskych úrokových sadzieb.
Zdroj: VÚB, Foto: Ivan Sedlák