Slovenská ekonomika by mohla rásť aj v 2017, zvýšia sa aj mzdy a inflácia
21.12.2016 (10:40)Čo potiahne slovenskú ekonomiku v roku 2017? Čo ju naopak bude brzdiť? Prečítajte si, ako to vidia odborníci.
Slovenská ekonomika v prvých troch štvrťrokoch 2016 medziročne vzrástla o 3,4%, čo bol o štyri desatiny pomalší rast, ako v priemere za minulý rok. Spomalenie celkového rastu HDP sa očakávalo, po rekordnom roku 2015 sa výrazne znížilo čerpanie eurofondov a tiež verejné investície. Spotreba domácností sa v 2016 výrazne zvýšila, v druhom štvrťroku dosiahla najrýchlejší medziročný rast za ostatných sedem rokov. „Oživenie spotreby je možné pripísať zlepšeniu na trhu práce, ktorý v tomto roku pokoril hneď tri rekordy. Počet pracovných miest na Slovensku prekonal predkrízové maximum, počet nezamestnaných klesol na predkrízové úrovne a miera nezamestnanosti klesla pod úroveň eurozóny, vôbec po prvýkrát v histórii,“ hovorí Zdenko Štefanides, hlavný analytik VÚB banky.
Čo nás čaká v roku 2017
Aj v nadchádzajúcom roku by si slovenská ekonomika mala udržať pomerne slušné tempo rastu, okolo 3,5%. Očakávame, že k rastu prispeje tak domáci, ako aj zahraničný dopyt. Slovenské firmy získavajú podiely na zahraničných trhoch a predpokladáme, že tento trend sa udrží aj v budúcom roku. Vývoj zahraničného dopytu pomerne neistý. Zatiaľ nie je možné kvantifikovať, ako našich hlavných obchodných partnerov v eurozóne ovplyvní referendum o vystúpení Veľkej Británie z EÚ a zmeny v administratíve USA. V rámci domáceho dopytu by ťahúňom rastu mal byť najmä súkromný sektor. Vzrásť by mali investície podnikov, najmä v automobilovom priemysle a energetike. Kľúčovým je nabehnutie investície Jaguar Land Rover, ktorá má potenciál zvýšiť výkonnosť ekonomiky Slovenska do roku 2020 celkovo o viac ako 2%. Výstavba nehnuteľností, bytov a domov bude pokračovať aj vďaka historicky najnižším úrokovým sadzbám a širokej dostupnosti úverov na bývanie. S tým súvisí aj ďalší rast pracovných miest a pokles nezamestnanosti.Slovenská ekonomika v roku 2017 nadviaže na pomerne silné tempo rastu v ostatných dvoch rokoch. Posilní ju nábeh investície Jaguar Land Rover, ale aj oživenie spotreby domácností vďaka vysokej zamestnanosti a rastu miezd. Negatívne ju môže ovplyvniť predovšetkým vývoj externého prostredia, vrátane politickej neistoty v Európe. Úrokové prostredie ostane ešte relatívne nízke, no k ďalšiemu poklesu sadzieb pre klientov už nepríde. |
Trh práce sa blíži k plnej zamestnanosti
Scenár plnej zamestnanosti má však aj svoju odvrátenú stranu pre rast ekonomiky. Už teraz sa niektoré spoločnosti, najmä v spracovateľskom priemysle a IT, sťažujú na nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Dopyt po profesionáloch už prevyšuje ponuku, tieto problémy budú čoraz vypuklejšie a zatlačia nahor mzdové náklady a v prípade niektorých spoločností aj reálne obmedzia ich výrobné a investičné plány. Rast miezd bude posilnený aj návratom infláciedo kladných hodnôt.
- Nakupujete cez e-shop? Pozor na bezpečnosť
- Ako sa chrániť pred kyber-útokom
- Lacné úvery predražuje poistenie
- Prenos spotrebného úveru: Rýchlo a bez behania to nešlo
- Porovnajte si úroky na spotrebných úveroch
- Chcete požiadať o spotrebný úver? Toto všetko budete potrebovať
- Zamietli vám žiadosť o spotrebný úver? Takéto sú vaše ďalšie možnosti
Inflácia bude rásť pozvoľna, pokles úrokových sadzieb skončil
Návrat inflácie do pozitívnych hodnôt však ešte neznamená, že obrat nastane aj v úrokovom prostredí. Hoci inflácia je konečne na vzostupe aj v Eurozóne, ECB sa do zvyšovania úrokových sadzieb nebude ponáhľať. „Podľa odhadov analytikov našej materskej spoločnosti Intesa Sanpaolo, k zvyšovaniu sadzieb ECB príde najskôr koncom roku 2018. Iní pozorovatelia sú ešte opatrnejší a nárast oficiálnych sadzieb v eurozóne nepredpokladajú skôr ako v roku 2020,“ dodáva Z. Štefanides. K ďalšiemu poklesu úrokových sadzieb však už zrejme nepríde. Navyše postupne s tým, ako sa v budúcom roku bude blížiť koniec kvantitatívneho uvoľňovania ECB, rastú aj rizikové prirážky, ktoré boli dočasne utlmené programom nákupov aktív krajín Eurozóny, vrátane Slovenska. Očakáva sa, že riziková prirážka 10-ročných slovenských vládnych dlhopisov oproti nemeckým bude v budúcom roku zhruba o pol percentuálneho bodu vyššia ako na začiatku tohto roka. To sa premietne aj do klientskych úrokových sadzieb.Zdroj: VÚB, Foto: Ivan Sedlák
Tweet