Slovenské verejné financie sa dostali do dlhodobo udržateľnej kondície

03.05.2017 (18:00)

Ak vláda bude pri svojich rozpočtových politikách zohľadňovať základný scenár, verejný dlh by počas najbližších 50 rokov nemal prekročiť horný limit ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.


Slovenské verejné financie sa prvýkrát od začiatku sledovania rozpočtovou radou v roku 2011 dostali do dlhodobo udržateľného stavu. Konštatuje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojej aktuálnej Správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Ako na stredajšej tlačovej konferencii uviedol šéf RRZ Ivan Šramko, v porovnaní s rokom 2015 sa ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií znížil z úrovne 0,4 % hrubého domáceho produktu (HDP) na vlaňajšiu hodnotu mínus 0,1 % HDP. Ako dodal šéf rozpočtovej rady, po zohľadnení makroekonomického vývoja, demografických projekcií a súčasne nastavených politík by tak v horizonte najbližších 50 rokov nemala byť prekročená horná hranica ústavného limitu na dlh.

Získajte vstupný bonus až 2 000 EUR

Rozpočtová rada však upozorňuje, že na zachovanie stavu dlhodobej udržateľnosti verejných financií bude potrebné dodržiavať základný scenár, ktorý počíta s ďalším znižovaním schodku verejných financií. „Základný scenár predpokladá, že priaznivý makroekonomický vývoj a opatrenia v dôchodkovom systéme vytvárajú priestor na zlepšenie hospodárenia vlády o 2,1 % HDP, čím by sa dosiahol mierne prebytkový rozpočet,“ konštatuje Šramko. Vláda by preto podľa neho mala pri stanovovaní strednodobých rozpočtových politík tento scenár zohľadňovať. Jej ciele obsiahnuté v programe stability na roky 2017 až 2020 by pritom dlhodobú udržateľnosť verejných financií zabezpečovali do konca roku 2019. „Po splnení cieľa v roku 2020 si však bude dosiahnutie dlhodobo udržateľných verejných financií vyžadovať prijatie dodatočných opatrení vo výške 0,3 % HDP,“ dodal Šramko.

Od roku 2011, kedy rozpočtová rada začala sledovať dlhodobú udržateľnosť verejných financií, sa pritom jej ukazovateľ výrazne zlepšil z pôvodnej úrovne 6,8 % HDP. Za jeho postupným znižovaním podľa RRZ stoja tri faktory. Prvým je postupné zlepšovanie štrukturálneho primárneho salda verejných financií, druhým je lepší makroekonomický vývoj v strednodobom horizonte a tretím parametrické zmeny priebežného dôchodkového systému a dôchodkového systému silových zložiek.


Zdroj: SITA, Foto: redakcia