Tŕnistá cesta bankoviek do obehu (2. časť)

Autor: Jozef Ryník
21.06.2010 (15:00)

O tom, že papierové peniaze mali ešte v 18. storočí ťažkú cestu vydobyť si dôveru medzi obyvateľmi, svedčia aj dva príklady ich zneužitia, ktoré sa obe spájajú s Francúzskom.

Prvý prípad je spojený s menom Johna Lawa. Tento Škót bol považovaný na jednej strane za finančného génia svojej doby, na druhej strane za veľkého dobrodruha a špekulanta. Narodil sa v rodine zlatníka, a tak už od detstva mal kontakt so svetom peňazí a financií. V mladosti cestoval po Európe a študoval teórie vtedajších ekonómov. Zistil, že vtedy prevládajúca teória merkantilizmu, ktorý tvrdil, že národné bohatstvo štátu tkvie v zásobách drahých kovov, nemusí vždy platiť. Law prišiel s novými myšlienkami. Jeho teória finančného úspechu spočívala v tom, že možno vydať papierovú menu krytú nie drahými kovmi, ale hodnotou pôdy alebo jednoducho obchodným kreditom. Veril, že papierová mena sa bude sama regulovať. Zvýšenie množstva peňazí v obehu bude podporovať výrobu a obchod a zamestnanosť bez toho, aby rástli ceny, a zároveň dopyt po peniazoch bude rásť s rastom výroby. Na zavedenie papierovej meny navrhoval založiť banku, ktorá by vydávala bankovky. Svoje finančné plány ponúkol viacerým panovníkom Európy v Talianku a aj vo svojom rodnom Škótsku. Jeho myšlienky sa však v konzervatívnom Škótsku neujali, a preto Law odišiel do Francúzska, ktoré malo na začiatku 18. storočia veľké finančné problémy. A dá sa povedať, že prišiel v pravý čas na správne miesto a stretol správnych a vplyvných ľudí. Francúzsko viedlo v tom čase finančné nákladné vojny a štátna pokladnica mala veľké dlhy. Lawovi sa podarilo pre svoje myšlienky získať priamo francúzskeho regenta vojvodu z Orleansu, keďže sľúbil revitalizovať obchod, rozvinúť priemysel, ozdraviť štátne financie a v neposlednom rade získať slávu pre svojho podporovateľa. Samozrejme, že sa vo francúzskych finančných kruhoch objavili aj kritici jeho plánov. Tí tvrdili, že papierová mena sa bude ťažko kontrolovať a obávali sa možnej nadprodukcie bankoviek a s ňou spojenej inflácie. Navyše banka mala vzniknúť v absolutistickej monarchii, kde by produkcia bankoviek podliehala náladám monarchu. Opozícia však proti Lawovi neuspela, keďže navrhovala ozdraviť štáne financie dlhšou a pomalšou cestou - štátnymi dlhopismi alebo jednoducho vyhlásením štátneho bankrotu.

S podporou regenta Law založil v roku 1716 súkromnú Všeobecnú banku (Banque General), ktorá bola dovtedy neznámou na francúzskej pôde. Spočiatku mala banka úspech aj preto, lebo jej papierové poukážky boli kryté drahými kovmi. Bankovky si získali dôveru v obchodných kruhoch a stali sa sprostredkovateľom v obchode. Ich popularitu silno podporoval aj fakt, že sa s nimi dali platiť dane. Na zvýšenie dôvery v papierové peniaze Law navrhol v roku 1718 Všeobecnú banku znárodniť a dostať ju pod kontrolu štátu. Zmenil sa aj jej názov na Kráľovskú banku.

S prosperitou banky získal Law dôveru vo vládnych kruhoch a aj odvahu rozšíriť svoje obchodné myšlienky do ďalších podnikateľských aktivít. Ešte v roku 1717 Law založil v Lousiane, novej francúzskej kolónii na americkom kontinente, takzvanú Missisipskú spoločnosť. Kapitál 100 tisíc livier na založenie spoločnosti získal predajom 200 tis akcií za cenu 500 livier za kus. Akcie spoločnosti sa však spočiatku nepredávali hlavne kvôli nedôvere verejnosti a ich zlých skúsenostiach so štátnymi dlhopismi. Law však vedel ako pritiahnuť dôveru verejnosti do investovania. V prvom rade presvedčil francúzske vládne kruhy, aby dali spoločnosti viac obchodných privilégií a monopolov. Spoločnosť tak postupne získala monopol na obchodovanie s tabakom a iným tovarom medzi Francúzskom a Amerikou. Neskôr sa spoločnosti podarilo sfúzovať iné francúzske obchodné spoločnosti, a získať tak obchody s Afrikou a Áziou. Vytvoril sa tak obrovský koncern s veľkým kapitálom. Ďalší krok k získaniu dôvery verejnosti bolo znárodnenie spoločnosti v januári roku 1719. Law počítal s tým, že ak spoločnosť bude mat kredit vládneho podniku, dôvera v jej prosperitu medzi verejnosťou porastie. Súčasne s týmito opatreniami zabezpečoval aj dôveru verejnosti v papierové peniaze vydávané Kráľovskou bankou. Zariadil vydanie kráľovského ediktu (nariadenia), že všetky platby nad 600 livier mali prebiehať v zlate alebo v bankovkách. Keďže zlata bol nedostatok, bankovky sa stali bežnými v obehu. Od januára 1719 sa navyše začali vydávať bankovky nekryté drahými kovmi. Law veril, že papier môže v obehu nahradiť kovy a odpútať sa od krytia kovmi.
Na jar 1719 sa však stále akcie Mississipskej spoločnosti nepredávali a ich hodnota nerástla. Preto sa Law rozhodol pre odvážny krok, predtým vo finančnom svete malo známy. Kúpil pravo na budúcu kúpu akcií spoločnosti za ich vtedajšiu cenu s lehotou pol roka. Navyše vložil do spoločnosti ďalších 40 000 livier ako záruku jej stability. Takto v podstate prvýkrát vo Francúzsku použil obchody s opciami a futuritami. (Tie boli známe už predtým v Anglicku.)

O tom, že Law nenechával vo svojich finančných plánoch nič na náhodu, svedčia aj jeho ďalšie kroky k zvýšeniu dôvery v nákup akcií spoločnosti. Podarilo sa mu presvedčiť viaceré prominentné osobnosti Francúzska k nákupu akcii a zabezpečil tomu publicitu. Navyše sa vo Francúzsku rozšírili správy, že Lousiana je kolónia plná zlata, hotové nové El Dorado. Napokon Law nakúpil veľmi honosné budovy v Paríži ako sídla spoločnosti, čím taktiež chcel zvýšiť dôveru v úspešnosť spoločnosti. Law však potreboval aj ďalší kapitál na budovanie obchodov. Preto bolo emitovaných ďalších 50 000 akcií v cene 500 livier. Predávali sa však s 10% prémiou, teda mali cenu 550 a navyše akcionári mohli akciu získať zaplatením iba 75 livier v hotovosti. Jeho kroky postupne slávili úspech. Verejnosť začala nakupovať akcie. Ich ceny rástli. V júli 1719 mala už akcie cenu 1000 livier a v septembri už 5000. V priebehu 6 mesiacov ich cena vzrástla 10-násobne. Law získal hotovosť 25 miliónov livier a jeho odvaha a viera v jeho finančný systém rástla. Spoločnosť získala ďalšie obchodné privilégia od kráľa, za čo on potreboval 50 miliónov v hotovosti. Tak sa vydala ďalšia emisia 50 000 akcií, ale už za cenu 1000 livier. Samozrejme, že verejnosť na nákup akcií používala papierové peniaze, ktoré sa veselo tlačili v kráľovskej banke ďalej. Do obehu bolo vypustených niekoľko 100 miliónov papierových bankoviek, samozrejme už nekrytých. Law ďalej navrhol požičať kráľovi 1 200 miliónov livier na splatenie štátneho dlhu. Preto nasledovala ďalšia emisia akcií až 300 tis. a napokon aj neschválená emisia 24 tis.

Zatiaľ v priebehu leta a jesene 1719 vypukla v celom Francúzsku mánia v nakupovaní akcií spoločnosti. Vízia stať sa boháčom lákala ďalších investorov, ale aj špekulantov. Vznikol pojem milionár. Každý nakupoval akcie v snahe stať sa ním. Človek, ktorý kúpil akcie spoločnosti na začiatku roka 1718 za niekoľko tisíc livier, bol na konci roka 1719 v podstate milionárom. Na konci roka 1719 už mala akcia hodnotu 15 000 livier. So stúpaním ceny akcii stúpala aj Lawova popularita a sláva. V januári 1720 sa Law sa stal ministrom financií. Na druhej strane rástli aj rady jeho nepriateľov a ľudí, ktorí začali pochybovať o hodnote bankoviek a akcií. Niektorí prezieraví investori začali meniť papierové platidla za drahé kovy alebo investovali do nákupu nehnuteľností. Po Paríži sa začali šíriť správy, že Lawov systém padne. Skeptikov podporoval aj obrovský nárast cien všetkých tovarov a nemožnosť splácať vysoké skoro 20% dividendy. Law si tiež uvedomoval ohrozenie svojho systému a neudržateľnosti vysokej inflácie. Preto sa rozhodol nevydávať viac papierové peniaze do obehu a na čas zatvoriť burzu, kde sa obchodovalo s akciami Mississipskej spoločnosti. Týmto krokom z februára 1720 chcel dostať pod kontrolu inflačnú menu a zachovať dôveru v papierové peniaze. O dva týždne na to však urobil veľkú chybu, keď sa dal vplyvnými šľachtickými investormi presvedčiť na znovuotvorenie burzy s akciami spoločnosti a navyše ich cenu stanovil na 9000 livier za kus. Tento krok odkryl bublinu, že cena akcií bola nadhodnotená. Verejnosť podľahla panike a každý sa chcel akcií zbaviť. Ich hodnota začala klesať. Keďže vláda mala vyplácať za každú akciu 9000 livier, tlačili sa ďalšie inflačné papierové peniaze. Na jar 1720 boli v obehu papierové peniaze už za 3 miliardy livier.

Law sa snažil zachrániť systém viacerými spôsobmi. Dôveru v bankovky chcel získať 5% prémiou na nákup bankoviek a dokonca využil svoj vplyv a zakázal platiť dlhy v drahých kovoch. Neskôr pristúpil k devalvácii papierových peňazí aj akcií spoločnosti v máji 1720. Hodnota bankoviek mala klesnúť na polovicu a mali byt postupne sťahované z obehu a cena akcií sa znížila z 9000 na 5000 za kus. To spôsobilo ešte väčšiu paniku nielen medzi investormi, ale aj vlastníkmi bankoviek. Devalvácia bola po týždni odvolaná, ale dôvera v bankovky už bola naštrbená. Každý sa ich chcel zbaviť a získať za ne drahé kovy. Samozrejme kráľovská banka nemohla uspokojiť dopyt po výmene papiera za kovy. Po desiatich dňoch bola zatvorená. Menili sa iba 10 livrové bankovky. Nasledovali ďalšie drastickejšie spôsoby zachrániť papierovú menu. Drahé kovy boli konfiškované v domácnostiach, bolo zakázané nosiť diamanty a drahé kovy. Platby nad 100 livier boli prikázané iba v poukážkach, avšak obchodníci odmietali prijímať bankovky. V Paríži vznikali nepokoje nespokojných držiteľov bankoviek a akcií. Law stratil dôveru regenta a na konci roku 1720 bol prepustený zo štátnych služieb. Ku koncu roka 1720 sa Law stal personou non grata pre vládu a aj nenávidenou osobou v očiach mnohých Francúzov. Na ulici mu hrozilo lynčovanie. Preto sa Law pred koncom roka 1720 potichu odišiel do zahraničia.

Na konci roka 1720 teda jeho systém krachol. Papierové peniaze boli vyhlásené dekrétom za neplatné v októbri 1720 a napokon sa to skončilo oficiálnym pálením bankoviek a akcií na verejnosti. Viaceré zdroje tvrdia, že Law odišiel z Francúzska chudobný a vo viere, že systém by mohol fungovať, keby sa neurobili chyby s nadprodukciou bankoviek. Podarilo sa mu síce znížiť nezamestnanosť a podporil výrobu, ale na úkor zvýšenia cenovej hladiny.

Papierová mena tak bola vo Francúzsku na dlhší čas tabu. Ale v roku 1789 prišla francúzska revolúcia a lawova teória sa oprášila. Republikáni vydali 500 miliónov livier v zúročiteľných poukážkach. Neskôr, keď sa skonfiškovala pôda cirkvi, boli kryté pôdou. Vydali sa asignáty, ktoré boli nezúročiteľné. Prvá emisia bola krytá majetkom predaným republikánskou vládou, neskôr boli asignáty odkupované späť a konvertované za tovar alebo hotovosť. Od roku 1793 už boli vydávané nekryté vo veľkých sumách, pretože bola vojna. V roku 1795 už bolo v obehu 20 miliárd asignátov. O rok na to bol vydaný dekrét o zákaze tlačiť ďalšie asignáty. Mali sa vymieňať za nové mandates territorials v pomere 30:1, ale tie skončili tiež infláciou. Nastala demonetizácia, stratili hodnotu a Francúzsko sa vrátilo k zlatu a striebru.

Tŕnistá cesta bankoviek do obehu (1. časť)




Tweet