Zadlženosť našich domácností stúpa. Spomedzi krajín Európskej únie dokonca najrýchlejšie

Autor: Katarína Macková
06.09.2017 (09:00)

Slováci sú dnes dvakrát viac zadlžení ako pred začiatkom finančnej krízy. Stúpajúci rast zadlženosti domácností patrí podľa správy NBS medzi najväčšie riziká pre finančnú stabilitu našej krajiny. Prečo je to tak a aké sú na druhej strane úspory nášho obyvateľstva?




Ak chceme byť na tom finančne dobre, je nevyhnutné, aby sme vedeli správne hospodáriť. Podľa nedávno zverejnenej medzinárodnej štúdie OECD PISA 2015 Slovensko v oblasti finančnej gramotnosti zaostáva za ostatnými krajinami Európy. A pokiaľ ide o vedomosti, ako zaobchádzať s financiami a ako sa zabezpečiť do budúcnosti, lepšie ako Slováci sú na tom aj všetky štáty V4, ktoré vychádzali z rovnakých socioekonomických podmienok. Aké je teda finančné zdravie slovenských domácností?
 
Podľa správy NBS patrí medzi najväčšie riziká pre finančnú stabilitu našej krajiny stúpajúci rast zadlženosti domácnosti. Úspory obyvateľstva sú však na minime a nekorešpondujú s touto úrovňou zadlženosti. „V dôsledku toho zaznamenávame stúpajúci počet exekúcií a osobných bankrotov. Na svoju budúcnosť veľmi nemyslia ani mladí ľudia, z ktorých až dve tretiny ignorujú možnosť zabezpečiť sa na starobu prostredníctvom súkromných dôchodkov,“ hovorí Róbert Kopál, riaditeľ Asociácie obchodníkov s cenných papierov. „Všetky tieto veci majú jedného spoločného menovateľa, a tou je finančná negramotnosť. Ak by som mal ohodnotiť úroveň finančnej gramotnosti Slovákov známkou, bolo by to medzi 4 až 5.“

Chýba základné pochopenie informácii a pojmov

Tu treba povedať, že finančné zdravie občanov je odrazom ich finančnej gramotnosti. Tá je však až nadstavbou nad  základnou všeobecnou gramotnosťou. „Problém vidím v tom, že ľuďom chýba často základné pochopenie informácii a pojmov. Stretávame sa s tým aj u nás v depozitári – ľudia nám posielajú neoprávnené sťažnosti, ktoré sú veľakrát prejavom neznalosti základných pojmov, funkcií či kompetencií jednotlivých organizácií,“ vysvetľuje Martin Wiedermann, generálny riaditeľ Centrálneho depozitáru cenných papierov s tým, že súčasnú úroveň finančnej gramotnosti na Slovensku by ohodnotil podpriemernou známkou 4.

Na príčine sú aj zlé skúsenosti

Slováci získali hneď na začiatku, po transformácii spoločnosti na trhové hospodárstvo, celý rad zlých skúseností. „Prvou z nich bola nevydarená kupónová privatizácia a nasledovali škandály s nebankovými inštitúciami, ktoré pripravili o úspory tisíce dôverčivých ľudí,“ vysvetľuje Wiedermann. Po týchto skúsenostiach sa ľudia stali skôr apatickí a o možnosti investovať sa prestali prirodzene zaujímať. „Tejto situácii by bola prospela edukácia a osveta obyvateľstva a tiež ďalšie príležitosti na bezpečné investície, na ktorých by sa ľudia mohli naučiť, ako funguje kapitálový trh a opäť v neho získať dôveru. Takými by mohli byť napríklad akcie stabilných štátnych podnikov,“ hovorí ďalej.
 
Prvá vlna privatizácie prišla v čase transformácie ekonomiky a spoločnosť na to nebola pripravená. „Zatiaľ čo tieto prvotné problémy boli dôsledkom chýbajúcej regulácie trhu a nedostatočnej ochrany spotrebiteľov, dnes je situácia celkom opačná. Sme takpovediac „preregulovaní“, čo nám často zväzuje ruky a prehnaná miera ochrany spotrebiteľov v konečnom dôsledku pôsobí kontraproduktívne,“ hovorí Kopál.

Ako to funguje v okolitých krajinách

Keď si porovnáme okolité krajiny, najlepší kapitálový trh spomedzi krajín V4 má Poľsko. „Je to určite aj preto, že Poliaci sú aktívnejší, sú lepší obchodníci, hľadajú možnosti, kam investovať. Berú viac zodpovednosti sami za seba a spoliehajú sa viac sami na seba,“ vysvetľuje Kopál. Dôvodom, prečo je Slovensko bielou plochou na investičnej mape sveta, je podľa neho skutočnosť, že ako jediná krajina z V4 nevyužilo kapitálový trh pri predaji štátneho majetku. „Mali sme prvú vlnu privatizácie, ktorá dopadla tak, ako dopadla, a tým sa to skončilo. V Čechách prebehla druhá aj tretia vlna privatizácie a aj Maďarsko predávalo svoje strategické podniky,“ hovorí s tým, že takto aspoň nejakú časť obyvateľstva naučili, že si môžu kúpiť akcie v stabilnej spoločnosti, ktorá každoročne vypláca dividendy, ale Slováci takúto príležitosť nedostali.


Tweet