Pohodový chlapík, ktorý sa vyzná v slovenskom realitnom trhu

Prečo ste odišli v roku 1990 z Veľkej Británie, kde ste mali dobrú prácu, na Slovensko. Chceli ste dobrodružstvo?
Učil som architektúru na Bartlett School of Architecture, University College London. Keď som raz prišiel prednášať do Piešťan a do Bratislavy na Fakulte architektúry STU mi ponúkli či by som tam nechcel učiť. Vo Veľkej Británii bola vtedy nie veľmi priaznivá doba pre architektov, projekty stáli, preto som si povedal, že vo východnom bloku by sa mohlo niečo udiať. Ponuku som prijal a učil som dva roky.

Aké sú rozdiely vo výučbe architektúry na Slovensku a v Británii?
Slovenskí študenti boli veľmi zviazaní učebnými osnovami, čo potláčalo ich kreativitu. Museli kresliť to, čo mali radi ich profesori. Keď sa prejavili samostatne, neboli pochválení. Ja som ich raz vytiahol na týždeň do terénu a vedeniu školy sa to nepáčilo. Systém vyučovania ma demotivoval a na zmeny som nemal kompetencie.

Preto ste sa rozhodli skončiť s učením a začať podnikať v realitách?
Aj preto, ale popri učení som sa rozhliadal po investičných príležitostiach a hľadal vhodné projekty pre zahraničných súkromných investorov. Prvý projekt, ktorý ma zaujal, bolo nainštalovať do celej Petržalky zmiešané vykurovacie jednotky. Malo to stáť 5 miliónov libier. Banky mali záujem tento projekt podporiť, ale kompetentné úrady nespolupracovali, a tak to padlo.

So slovenskými bankami sa vám v 90. rokoch spolupracovalo ako?
Nebolo to ružové. Požičiavali peniaze neochotne a za vysoké úroky. Navyše trh s nehnuteľnosťami bol neprehľadný, prebiehali reštitúcie a výstavba nových budov stagnovala.

Tušili ste vtedy, že na Slovensku sa budú stavať mrakodrapy?
Vedel som, že skôr či neskôr sa tu realitný trh zobudí. Prelomový bol rok 1998. Ozdravil sa bankový sektor, naštartovala sa privatizácia, prišli sem zahraniční investori, poklesli úrokové sadzby a nahrnuli sa sem developeri, ktorí chceli stavať.

Za tie roky vyrástlo v Bratislave niekoľko výškových budov, ako napríklad budova NBS či VÚB banky. Čo si o nich myslíte ako architekt?
Sú pekné, ale priemerné. Keď sa dokončia pútajú pozornosť, ale o dva roky si ich už človek nevšimne. Bratislave stále chýba nejaká unikátna budova, ktorá by lákala turistov. Bolo by potrebné sem prilákať nejakého renomovaného architekta, ktorý by povzbudil aj slovenských architektov tvoriť niečo výnimočné. Taký Renzo Piano mi tu chýba.

Má v historickom centre mesta miesto moderná architektúra?
Určite, ak je citlivo a rozumne zasadená do priestoru.

Radili ste investorom angažovať sa vo výstavbe shopping centier ako Polus City Centrum. Tušili ste, že budú úspešné?
Kto sledoval masy nakupujúcich Slovákov, ktorí chodili do Rakúska mohol tušiť, že nákupné centrá na Slovensku budú úspešné. My sme začali najprv hľadať vhodné budovy a pozemky pre obchodný reťazec Tesco a neskôr sme stavili aj na nákupné centrá.

Myslíte si, že dnes je už slovenský trh s nákupnými centrami nasýtený?
Ešte nie. V menších mestách sa budú stavať komplexné nákupné centrá ako Aupark alebo Polus. V Bratislave zase budú vznikať obchodné centrá novšej generácie. Dobrý príklad je vznikajúca Eurovea.

V čom bude mať výhodu pred Auparkom?
Určite v polohe, ale aj v službách. Eurovea je priamo v centre mesta a pri rieke. Aupark je predsa len ťažšie dostupný pre peších návštevníkov z centra a sú tam problémy s parkovaním. Tiež nie je priamo pri Dunaji. Eurovea ponúkne ľuďom niečo extra čo Aupark nemá. Okrem nákupnej časti tam bude hotel, byty a blízko je aj divadlo.

Neprehnali to developeri v Bratislave s rýchlosťou budovania kancelárií? Myslíte si, že padnú ich ceny prudko dole?
Výrazne nepadnú. Ceny budú závisieť od polohy. V Apollo Business Centre budú prenájmy lacnejšie, lebo to nie lokalita priamo v centre mesta. Na Einsteinovej ulici v Petržalke budú drahšie, lebo tam bude podľa mňa začínať nový CBD- Central business district. Ten môže pokračovať až po Euroveu.

A čo ceny bytov, tie sa neposunú nadol?
Myslím si, že nie veľmi. V Bratislave je a stále bude dopyt po nových aj po panelových bytoch. Bratislavčania budú kupovať nové a tí, ktorí sem prichádzajú pracovať, budú začínať s panelákom. Verím, že Bratislava spolu s okolím bude mať jedného dňa milión obyvateľov. Neviem presne kedy, ale potenciál tu je. A tí všetci budú chcieť bývať a nakupovať, takže práce tu bude ešte dosť.

Má Slovensko potenciál stať sa stredoeurópskym Švajčiarskom?
Bude to trvať roky, ale potenciál tu je. Sú tu vzdelaní ľudia, ktorí majú chuť pracovať a meniť veci k lepšiemu. Ani Švajčiari nemali prosperitu hneď, ale budovali ju po stáročia. To čo vidíme dnes na Slovensku je len začiatok cesty a ešte nás čaká veľa práce.

Bývate v dedine Láb a angažovali ste sa v miestnom futbalovom mužstve. Máte rád futbal či dedinu?
Som fanúšik futbalu, a preto som sa stal prezidentom miestneho klubu. Dostali sme sa zo štvrtej do tretej ligy, ale nepáčili sa mi korupčné praktiky v regionálnom futbale. Preto som z futbalu odišiel. Život na dedine mám rád, v meste by som žiť nemohol.

Na čo bolo najťažšie si zvyknúť na Slovensku?
Naučiť sa jazyk. Pomohla mi manželka a komunikácia s mojimi deťmi. Stále mám však čo zlepšovať.

Ako trávite voľný čas?
Voľného času nemám veľa, ale snažím sa ho tráviť s mojou rodinou. Deti aktívne športujú. Dcéra sa venuje parkúru, syn šermu a ja s nimi chodím na súťaže, kde ich povzbudzujem. Sám sa aktívne športu nevenujem. Hrám tenis aj squash, ale nie pravidelne.