Hypotéky budú kvôli opatrnosti kratšie

Autor: Jozef Rynik
28.10.2011 (13:00)

Ignacio Jaquotot, generálny riaditeľ VÚB banky, tvrdí, že Grécko sa z dlhovej krízy nedostane tak ľahko ako Argentína, pretože má slabú ekonomiku. Verí, že talianske banky sa z dlhovej krízy dostanú a odhaduje, že hypotéky sa v budúcnosti budú poskytovať na kratšie obdobie.  

Čo ste študovali a ako ste sa dostali k bankovníctvu?
Do banky som nastúpil ako právnik na oddelenie firemného bankovníctva, kde som mal som na starosti hlavne prípravu úverových zmlúv. Napriek dôležitosti tejto práce to nie je práve tá najvzrušujúcejšia časť bankového biznisu a preto som sa ďalej vzdelával. Absolvoval som rôzne školenia, kde som spoznával taje ekonomiky a bankovníctva. Najviac mi pomohlo štvormesačné školenie o úverových analýzach a riadení rizík, kde som naučil čítať bankové výkazy a čísla.

V bankovníctve už pracujete viac ako štvrťstoročie. Čo sa za ten čas zmenilo?
Tých zmien je viacero, aj keď podstata biznisu sa nezmenila – stále prijímame vklady a poskytujeme úvery. Jednou z vecí, ktoré sa zmenili je počet a veľkosť bánk. Keď som v 80. rokoch začínal v Európe boli desiatky a desiatky veľkých bánk. Vplyvom rôznych fúzií je ich dnes podstatne menej, no sú oveľa väčšie. Samozrejme, technológie pokročili neuveriteľne, čo sa prejavuje najmä pri zbieraní dát o klientoch. Niekedy ich zisťovali pracovníci na pobočke, ktorí poznali klienta jeho rodinu a na základe toho mu dali úver. Dnes sú informácie o klientoch v počítačových databázach. Sú dostupné veľmi rýchlo, čo banke pomáha lepšie a rýchlejšie ohodnotiť klienta.

Keď v roku 2001 vyhlásila Argentína bankrot, vy ste pôsobili v banke v susednom Uruguaji. Preniesli sa problémy Argentíny aj do tejto krajiny?
Iste, pretože ekonomiky juhoamerických štátov boli prepojené. Krízu v Argentíne spustila devalvácia brazílskej meny v roku 1999. Brazílsky export sa stal lacnejším, čo vyvolalo tlak na Argentínu, ktorá mala proexportnú ekonomiku, ale aj menu naviazanú na americký dolár. Kurz bol 1:1. Argentína s devalváciou meny otáľala, ale ako silné pesos poškodzovalo argentínsky vývoz, napokon k nej pristúpila. Devalvácia však spôsobila, že Argentinčania bežali do bánk, kde vyberali hotovosť a menili ju na doláre. Tí šikovnejší a informovanejší prekročili s hotovosťou hranice do Uruguaja a ukladali si peniaze v tamojších bankách.

Ak by ste porovnali dnešné problémy Grécka s Argentínou vidíte tam nejaké podobnosti a rozdiely?
Rozdielov je viac. V Argentíne vznikla kríza kvôli silnej devalvácii národnej meny a úniku zahraničného kapitálu. V Grécku kvôli zadlženosti a živote nad pomery. Argentína má väčšiu a silnejšiu proexportnú ekonomiku. Vďaka poľnohospodárstvu, rope či rybolovu sa krajina po vyhlásení bankrotu po pár rokoch spamätala a dosahovala veľký hospodársky rast. Ak by však skrachovalo Grécko, malo by podstatne ťažšiu situáciu, pretože ich konkurencieschopnosť je nízka. To, čo majú obe krajiny spoločné, je prítomnosť šedej ekonomiky. Tá spôsobila, že Argentína ani Grécko neboli schopné vyberať dostatok daní. Tie sú pre štát ako tržby pre firmu a ak sa ich prílev nevyvíja dobre, príde bankrot.

Ratingová agentúra Standard&Poor’s nedávno znížila úverové hodnotenia niekoľkých talianskych bank. Vy ste v Taliansku pracovali. Sú tamojšie banky dostatočne zdravé, aby prežili súčasnú dlhovú krízu?
Zníženie ratingu bánk nebolo kvôli tomu, že banky sú na tom zle, ale v súvislosti so znížením hodnotenia Talianska. Myslím si však, že talianske banky sú natoľko veľké a silné, že súčasné otrasy dôvery prežijú. Navyše sú veľmi transparentné a pokiaľ viem nemajú veľkú angažovanosť v dlhopisoch problémových štátov. Majú nakúpene skôr talianske dlhopisy, podobne ako iné banky majú nakúpené dlhopisy krajín, v ktorých pôsobia.

Veľká téma je dnes aj rekapitalizácia bánk. Potrebujú podľa vás banky viac kapitálu a odkiaľ by ho mohli získať?
Potreba rekapitalizovať banky je založená na predpokladoch, že ak banky majú peniaze v štátnych dlhopisoch a štáty ich nevládzu splácať, banky potom potrebujú viac kapitálu na vykrytie strát. To je logická úvaha, lenže odkiaľ vziať dodatočný kapitál? Od štátu asi nie, lebo ten ho nemá. Takže ostáva Európska centrálna banka alebo Medzinárodný menový fond, prípadne súkromní investori.

VÚB banka mala dobré hospodárske výsledky za prvý polrok. Prečo sa vám darilo?
Za posledné roky má VÚB stabilne dobré výsledky. Darí sa nám ich dosahovať aj vďaka diverzifikácii príjmov, ktorých základ tvorí biznis so súkromnými osobami, ktorý je najstabilnejší a najudržateľnejší. Ďalšou silnou stránkou sú náklady - ako hovoríme interne, nesnažíme sa ich znižovať, ale mať nad nimi kontrolu. No a v neposlednom rade za dobrými výsledkami stojí kvalitný risk manažment a obozretnosť v podnikaní v predchádzajúcich rokoch.

V auguste a septembri ste dvíhali úroky na termínovaných vkladoch. Aká je zatiaľ vaša spokojnosť s ich využívaním?
Výsledky sú veľmi dobré, záujem dokonca predčil naše očakávania. Dôležité pritom je, že značná časť vkladov pochádza od nových klientov.

Na jeseň banky začali bojovaťo klienta rôznymi akciami. Úroky na hypotéky už neklesajú. Môžeme čakať, že ešte klesať budú?
Myslím si, že nie, ale úroky nepôjdu ani hore. Skôr odhadujem, že hypotéky sa už nebudú dávať na také dlhé obdobie ako dnes. Tridsaťročné hypotéky už nebudú v budúcnosti také bežné.