Bojovať proti obezite možno aj daňami

Autor: Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY
07.03.2012 (16:00)

Do roku 1980 bol obézny len jeden z desiatich obyvateľov v rámci členských krajín OECD. Dnes je v tejto organizácii, združujúcej najvyspelejšie krajiny sveta, obézna alebo trpiaca nadváhou viac ako polovica populácie. 

Podľa predbežných kalkulácii by sa tento podiel mohol do roku 2020 rozšíriť až na dve tretiny. Štatistiky OECD hovoria, že štáty vynakladajú na obézneho človeka až o 25 percent vyššie náklady na zdravotnú starostlivosť.

Z týchto dôvodov sa viaceré vlády rozhodli podniknúť na boj proti epidémii nadváhy zásadné kroky. Jedným z nich je uvalenie dane na nezdravé jedlá, ktoré obsahujú veľa tuku alebo cukru. Dane spolu s inými opatreniami môžu zlepšiť zdravie zmenou stravovacích návykov. Dánsko tak zaviedlo daň z „mastných jedál“, ktoré obsahujú viac ako 2,3 percenta nasýtených tukov. Spotrebiteľ musí platiť 16 dánskych korún (približne 2,15 EUR) za jeden kilogram tuku, čo by malo zvýšiť cenu masla o 30 percent či vrecúško čipsov o osem percent. Kodaň zároveň uviedla aj spotrebnú daň na čokoládu, zmrzlinu, sladené nápoje a cukrovinky vo výške 25 percent.

Rovnakým smerom sa vydalo aj Maďarsko, ktoré zdaňuje vybrané potraviny s vysokým podielom cukru, soli alebo kofeínu. Zasahuje však len tie, voči ktorým existuje zdravšia alternatíva. Fínska vláda rovnako uvalila špeciálnu daň na buchty či keksy, no bežné pečivo ostalo oslobodené. Zvýšeniu sa nevyhla ani spotrebnú daň na sladené nealkoholické nápoje, ktorá narástla o 67 percent. Podobné opatrenie prijalo aj Francúzsko uzákonením „cukrovej dane“ vo výške 7,6 EUR na hektoliter. Viacero krajín vrátane Belgicka, Veľkej Británie, USA či Talianska diskutuje, že sa vyberú rovnakou cestou.

Okrem očakávaní zníženia spotreby nezdravých jedál a minimálne spomalenia rastu obezity, sú takéto dane aj zaujímavou príjmovou položkou štátnych rozpočtov v časoch fiškálnej konsolidácie. Dáni si sľubujú od takýchto daní ročne 200 miliónov eur, Budapešť 70 miliónov eur a krajina „galského kohúta“ 280 miliónov dodatočných príjmov. Tie môžu byť použité aj na liečbu chorôb spôsobených obezitou, či na programy propagujúce zdravý životný štýl.

Rizikom zavádzania takýchto daní je, že konzumenti by mohli viac obmedziť spotrebu zdravých potravín, aby si mohli dovoliť platiť za drahšie nezdravé. Iným rizikom v prípade nesprávneho nastavenia dane je, že ľudia budú hľadať rovnako nezdravé substitúty, ktoré touto daňou nebudú zasiahnuté. Existuje aj možnosť, že elasticita dopytu po príliš mastných či sladkých jedlách bude nízka a vyššie ceny nedokážu znížiť ich spotrebu.

Bez ohľadu na zdravie či štátny rozpočet sa však určite oplatí nebyť obéznym. Ľudia trpiaci touto chorobou totiž podľa OECD zarábajú v priemere o 18 percent menej ako ľudia s normálnou váhou.
 
Zdroj: J&T BANKA,