Nie rovnostárstvo, ale rozdiely v bohatstve motivujú k aktivite

Autor: Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY
13.04.2012 (13:45)

Mnohí zastávajú názor, že ľudia v rámci spoločnosti by nemali byť ani príliš bohatí ani príliš chudobní. Rovnostárstvo v praxi nefunguje. 

Všetci členovia komunity by mali byť podľa tohto rovnostárskeho prístupu rovnocenní a ich prínosy by sa mali priemerovať. Vďaka tomu by nikto nikomu nezávidel a žiaden človek by sa nemohol vyhovárať, že dopláca na iného. Hypoteticky by tak všetci mali ťahať za „jeden povraz“. Urýchlilo by to rozvoj takejto skupiny v porovnaní so zriadením, kde existujú rozdiely v bohatstve jednotlivých členov.

Model beztriednej spoločnosti však môže fungovať len v prípade altruizmu väčšiny ľudí, ktorých je však na svete ako šafranu. V praxi by s takýmto systémom málokto súhlasil, pretože by znamenal nasledovné: to, čo dostane jeden človek bez práce, musí odpracovať niekto iný bez nároku na odmenu. Inak povedané, jednému sa môže pridať len vtedy, keď sa druhému zoberie. Niektorí jednotlivci by boli motivovaní k tomu, aby nerobili nič, alebo výrazne pod svoje možnosti vediac, že sa o nich postarajú druhí. Po tom, čo by tí usilovnejší a schopnejší zistili, že pracujú vo veľkej miere na ostatných, zostali by demotivovaní. Pochopili by, že pracovať sa neoplatí, čo je začiatok konca takejto spoločnosti.

Je preto správne, že dnešné usporiadanie vzťahov v spoločnosti umožňuje existenciu bohatých aj chudobných. Každý človek získa spravidla postavenie podľa svojich zásluh a výkonu. Príklad Československa spred roku 1989 dokazuje, že snaha o stieranie rozdielov v praxi nefunguje. Keďže všetko bolo spoločné a patrilo štátu. Teda všetkým. Nikto sa o to poriadne nestaral, pokiaľ sa nestal majetok jeho vlastným.

Rozdiely medzi príjmami by tak mali motivovať k aktivite a nie naopak. Nerovnosti v bohatstve je potrebné tolerovať a nebáť sa ich. Samozrejme za predpokladu, že každý má rovnakú šancu presadiť sa. Platí to všade vo svete. Aj pre Slovensko, ktoré má podľa rôznych štatistík a metodologických prístupov stále jednu z najmenších príjmových nerovností v Európe.
 
Zdroj: J&T BANKA,