Západ nie je bezpečnejší iba kvôli nízkym výnosom

Autor: Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY
01.08.2012 (07:00)

V bežnom živote sotva niekto požičiava peniaze zadarmo, za nulový úrok. Ešte absurdnejšia je situácia, keď veriteľ súhlasí s tým, že mu problematický dlžník vráti menej ako si požičal.
 
Pôsobí to ako zlý vtip, vymykajúci sa ekonomickej logike, ale predsa sa podobné situácie na finančných trhoch stávajú. Krátkodobé dlhopisy Spojených štátov nesú len symbolický výnos. Paríž si požičiava cez pokladničné poukážky v princípe zadarmo a ten, kto požičia krátkodobé peniaze nemeckej vláde, dočká sa záporného výnosu.

Cenné papiere týchto vlád sú vnímané ako bezpečné prístavy, útočiská v časoch neistoty a turbulencií na trhoch. Dopyt po nich vtedy rapídne rastie, čo tlačí ich výnosy nadol, či dokonca do negatívnych čísel. Investorom v tých momentoch viac záleží na návrate samotnej istiny ako na vyhľadávaní výnosnejších aktív s rizikom strát. Zdá sa to byť v poriadku a úplne racionálne. Napriek tomu sa ponúka otázka: Prečo by za najbezpečnejšie vládne dlhopisy mali byť považované tie, ktoré prinášajú najmenší výnos?

Treba vyčnievať z radu

Štandardná akademická poučka hovorí, že výnos je priamo úmerný riziku. Z iného klobúka možno vytiahnuť heslo, že trh má vždy pravdu. A keď sa mýli, tak je iracionálny omnoho dlhšie, ako dokáže priemerný investor ostať solventný. Ísť proti nemu sa teda môže, ale aj nemusí oplatiť. Zdá sa, že aj dnes je ten správny čas vyčnievať z radu a neunikať pod rovnaký bezpečný prístrešok ako väčšina investorov v čase búrky na trhu.

Dlhy vyspelých krajín sú skôr bezvýnosové riziko

Je realitou, že americký dlh presahuje 100 percent výkonu ekonomiky. Po započítaní ďalších mimorozpočtových záväzkov zo sociálneho, či zdravotného poistenia sa šplhá až na šesťnásobok HDP, čo prekonáva aj neslávne známe Grécko. K podobným astronomickým číslam sa možno dopracovať aj v ďalších krajinách vyspelého európskeho Západu. 

Dôveryhodné riešenia nielen veľkého dlhu, ale aj ďalších štrukturálnych problémov nie sú na dohľad. Stačí sa pozrieť na nekonečné krízové samity EÚ, alebo úzkoprsé a frustrujúce diskusie o americkom rozpočtovom strope. Slepo tak dôverovať historickým západným vládam v časoch ich rekordne vysokých dlhov nemá úplný zmysel. Najmä ak ich dlhopisy pripomínajú skôr bezvýnosové riziko, ako bezrizikový výnos.

Investujete do Ázie?

Naproti tomu existujú krajiny „nového sveta“ Ázie či Latinskej Ameriky, ktoré majú lepšie ekonomické perspektívy, nižší dlh a menej rizík v celom socioekonomickom systéme. Investori to zatiaľ úplne nedoceňujú. Aj vďaka tomu poskytujú ich vládne dlhopisy omnoho lepší pomer výnosu a podstupovaného rizika. A to nehovoriac napríklad o podnikových dlhopisoch. 

Legendárny investor Jim Rogers vyhlásil: „Kto bol múdry v roku 1807, presťahoval sa do Londýna. Kto bol múdry v roku 1907, presťahoval sa do New Yorku a kto je múdry v roku 2007, presťahuje sa do Ázie.“ Tento kontinent preberie od Západu vedúcu rolu a bude predstavovať väčšie investorské bezpečie aj v zamračených časoch na investičnom nebi. Je najvyšší čas pripraviť sa na to nielen mentálne, ale aj investorsky.

Pozrite si tiež:
Kto trpí krízou viac miliardári či milionári?
Dnešné vlády sú veľkou anomáliou
J&T BANKA na Slovensku v prvom polroku so ziskom
Zdroj: J&T BANKA, Foto: J&T BANKA