Majetní Američania sa podceňujú

Autor: Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY
23.08.2012 (07:00)

Bohatí Američania majú tendenciu podceňovať sa a zaraďovať sa v spoločenskom rebríčku omnoho nižšie, ako je ich reálna pozícia na základe príjmov a majetku.  
 
Vyplýva to nielen zo štúdie spoločnosti HNW zo záveru uplynulého roka, ale aj z edávneho prieskumu organizácie Mendelsohn Affluent Barometer. 

Väčšina ľudí zarábajúcich viac ako 250-tisíc dolárov ročne odhaduje, že patrí v najlepšom medzi top 20 percent do skupiny s najväčším príjmom. V skutočnosti sú však podľa štatistík minimálne medzi top tromi percentami. Každý, kto zarába vyše 340-tisíc dolárov za rok sa pritom dostane medzi top jedno percento.

Bohatí, zaraďujúc seba pocitovo medzi priemer aj napriek výške svojho bankového konta, veria, že existuje mnoho iných, ktorí zarábajú výrazne viac. Domnievajú sa, že by potrebovali ročný príjem aspoň 1,67 milióna dolárov, aby sa naozaj mohli zaradiť medzi jedno percento „horných 10- tisíc“. To je však takmer päťnásobne viac, ako je naozaj potrebné. Zároveň si myslia, že potrebujú minimálne 14 miliónov dolárov majetku, aby po stránke majetku mohli patriť medzi jedno percento najbohatších. V skutočnosti je to len približne polovica tejto sumy. 

Popieranie príslušnosti k hviezdnemu „jednému percentu“ sa pritom netýka len finančného meradla. Zasahuje aj do psychologických a kultúrnych postojov a názorov. Viac ako polovica „ultra affluentov,“ teda tých, čo zarábajú viac ako štvrť milióna dolárov ročne, si myslí, že „smotánka“ najbohatších je mimo ich dosahu a má príliš veľa moci a vplyvu. 

Viac sa identifikujú s „99-percentnou“ väčšinovou spoločnosťou. Z tohto uhla je prekvapujúce, že až 70 percent z nich tvrdí, že najbohatší v spoločnosti sú „neférovo kritizovaní.“ Podceňovaný je ich prínos k ekonomike, plateniu daní či filantropii. Väčšina si nemyslí, si že by domnele majetnejší ako oni sami mali platiť vyššie dane.

Prečo majú solventní ľudia v USA konflikt s identitou v spoločnosti? Je to viac sociologická a psychologická otázka ako ekonomická. Jedno z vysvetlení je, že majú priateľov, ktorí sú bohatší ako oni sami alebo sa porovnávajú s mediálne známymi boháčmi. Iné z vysvetlení to zdôvodňuje ich „plebejským“ pôvodom. Nevidia samých seba ako prominentov s „modrou krvou.“ Nech je to tak či onak, možno aj väčšina z nás je bohatšia, ako si myslíme...

Neprehliadnite:
Moderné systémy zabíjajú obchodnícky slang
Koľko peňazí potrebuje milionár, aby sa cítil bohatý?
Ako investujú a žijú slovenskí milionári
Zdroj: J&T BANKA, Foto: J&T BANKA