Zaslúžia si bohatí svoj majetok?

Autor: Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY
04.09.2012 (07:00)

Postoj väčšinového obyvateľstva k bohatým ľuďom a ich majetku sa líši medzi krajinami a závisí od viacerých sociokultúrnych faktorov. Vyplýva to z prieskumu organizácie GlobeScan, ktorý bol uskutočnený na vzorke viac ako 12-tisíc ľudí z 23 krajín sveta.  
 
V anglosaskej kultúre so všeobecne liberálnym ekonomickým prostredím USA, Kanady a Austrálie tvrdilo takmer 60-percent opýtaných, že miestni milionári si svoje bohatstvo zaslúžia. V týchto krajinách je podľa Transparency International aj nízka miera korupcie, čo tiež zohralo rolu v odpovediach prieskumu. Ľudia sú presvedčení, že milionári sa dostali na výslnie vlastnými silami a šikovnosťou.

Číňania ani Indovia milionárom nezávidia

Prekvapením prieskumu je nadpolovičná väčšina obyvateľov komunistickej Číny, ktorá uviedla, že voči majetným nepociťuje závisť. V krajine nie je pritom ani veľká sloboda, a aj v rebríčku vnímania korupcie Transparency International sa umiestňuje na nelichotivých priečkach. Zdá sa teda, že všeobecný rast životnej úrovne a výrazné potlačenie chudoby u vyše 600 miliónov ľudí v krajine „draka“ má väčší vplyv na postoj k bohatým než sloboda podnikania alebo „čistota“ vo verejnom živote.

Podobná situácia sa udiala aj v rýchlo rastúcej Indii a Indonézii. Podobne väčšinová časť ich obyvateľov nemala nepriateľský postoj voči miestnym milionárom, hoci miera korupcie je tu rovnako vysoká ako v Číne. Navyše, viaceré medzinárodné organizácie a médiá upozorňujú, že mnohí z ich milionárov sa k majetku dostali nečestným spôsobom.

Európania toľký optimizmus voči milionárom nezdieľajú

Väčšina im závidela a tvrdila, že svoje „tučné kontá“ si nezaslúžia. Miera individualizmu a ekonomickej slobody je tu v porovnaní s Amerikou alebo „emerging“ svetom výrazne nižšia. 

Ľudia sú dlho zvyknutí na veľkú mieru prerozdeľovania a na to, že by sa o nich mal postarať štát, ktorý by mal brať peniaze v čase krízy aj od bohatých. Keď sa k tomu priráta dlhová kríza a slabý výkon ekonomík, nespokojnosť s príjmovými nerovnosťami je vysoká. Preto len 31 percent Francúzov nebolo nepriateľských voči bohatým, hoci miera korupcie tu nie je vysoká.

Ešte menší súhlas s bohatými ukázal prieskum GlobSecu v prípade Ruska (len 16 percent), ktoré patrí medzi krajiny s najvyššou mierou korupcie na svete. Jeho ekonomika je postavená na oligarchoch, ktorí kontrolujú podstatnú časť hospodárstva. Veď 100 najbohatších miliardárov ovláda podľa Morgan Stanley až 20 percent HDP krajiny, čo je dvojnásobok oproti USA.

Suverénne najnepriateľskejšie sa na milionárov pozerali Gréci. Nezávidelo im len deväť percent opýtaných. Vzhľadom k hlbokým ekonomickým problémom, obrovským daňovým únikom a k pozícii najskorumpovanejšej krajiny eurozóny to nie je veľkým prekvapením.

Ktovie ako by v takomto prieskume skončilo Slovensko. Korupcia u nás predstavuje veľký spoločenský problém. A nemožno zabúdať ani na nelichotivú vlastnosť Slovákov - závisť.

Neprehliadnite:
Majetní Američania sa podceňujú
Koľko peňazí potrebuje milionár, aby sa cítil bohatý?
Ako investujú a žijú slovenskí milionári
Zdroj: J&T BANKA, Foto: J&T BANKA