S vekom rastú aj nároky na boháčov

Autor: Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY
20.09.2012 (07:00)

Na prvý pohľad sa zdá byť veľmi jednoduché určiť, kto patrí medzi jedno percento najbohatších. 
 
Stačí zobrať relevantné štatistiky a vyhodnotiť príslušné percentily. Napríklad, v prípade Spojených štátov platí, že zárobok nad 370 tisíc dolárov ročne prekonáva 99 percent ostatnej populácie. Z pohľadu majetku,čistá hodnota presahujúca približne osem miliónov dolárov predstavuje istotu, že môže existovať len jedno percento majetnejších.

Tento agregátny pohľad je však do značnej miery skresľujúci. Nielenže neberie do úvahy regionálne rozdiely (zarábať 200 tisíc dolár môže byť na Montanu nadštandard, no na finančníkov na Manhattane nič extra), ale ani vekovú štruktúru.

Faktor veku znamená, že čím je človek starší, tým väčší príjem alebo majetok potrebuje na to, aby mohol patriť medzi top jedno percento vo svojej vekovej kategórii. Štatistiky americkej centrálne banky hovoria, že pre štyridsiatnikov stačí čistá hodnota majetku na úrovni 5,8 milióna dolárov k príslušnosti do tohto klubu. Medzi šesťdesiatnikmi je to až 11,6 milióna dolárov, teda takmer dvojnásobok. Javí sa to ako síce zaujímavá, ale nepodstatná informácia. Lenže predsa na nej záleží, a to z dvoch dôvodov.

Po prvé, hovorí sa, že existujú rozdiely v bohatstve nielen medzi milionármi a väčšinovou spoločnosťou, ale aj medzi vekovo staršími a mladšími. Je prirodzené, že majetok a príjmy ľudí vekom rastú. Je však znepokojivé, že príjmové nerovnosti medzi nimi narastajú nielen v Amerike, ale aj v mnohých európskych krajinách vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti mladých. 

Podľa ostatného sčítania obyvateľstva sa rozdiely v majetku medzi tridsaťpäťročnými a šesťdesiatpäťročnými Američanmi od roku 2005 zdvojnásobili. Ide o dôsledok hospodárskej krízy, ktorá znižuje príležitosti mladým vrátane vysokoškolsky vzdelaných. Navyše, vzhľadom k problémovému stavu verejných financií v rozvinutom svete a rôznym štrukturálnym problémom bude schopnosť mladej generácie v nasledujúcich dekádach na dobehnutie tých skôr narodených ešte náročnejšia.

Po druhé, vek je jednou z premenných, ktorý ovplyvňuje relatívne vnímanie bohatstva. Staršia smotánka americkej spoločnosti má tendenciu tvrdiť, že osem miliónov dolárov nie je nadštandardná hodnota majetku. Viniť ich z namyslenosti nie je správne, nakoľko sa pohybujú v bohatších kruhoch. Mladší milionári by však s ich tvrdením v priemere sotva súhlasili. Cítiť sa bohatým je teda vysoko subjektívna kategória, ktorá závisí nielen od množstva socioekonomických faktorov, ale aj od veku.

Neprehliadnite:
Milionári nie sú najštedrejší, ale dávajú najviac
Zaslúžia si bohatí svoj majetok?
Majetní Američania sa podceňujú
Zdroj: J&T BANKA, Foto: J&T BANKA