Koľko stojí šťastie?

Autor: Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY
05.12.2012 (07:00)

Ten, kto zarába 12 tisíc eur ročne, ale vo svojej skupine patrím medzi nadpriemer, je šťastnejší ako ten, koho ročný príjem je 100 tisíc eur, ale jeho susedia zarábajú ešte viac.

 
Hovorí sa, že šťastie sa peniazmi kúpiť nedá. Niektoré výskumné štúdie však ukázali, že čím viac peňazí ľudia majú, tým viac sú spokojnejší so svojím životom. Má to svoju logiku. Za peniaze si človek môže kúpiť veci, ktoré mu uľahčujú život, potešia ho a robia ho šťastnejším.

Je paradoxom, že bohatstvo, príjmy a životná úroveň Západu za ostatných 40 rokov výrazne narástli, ale prieskumy nesignalizujú, že by Nemec alebo Američan bol šťastnejší ako ich otcovia. Podľa vedcov to možno vysvetliť hypotézou referenčného príjmu. 

Ľudia porovnávajú svoj majetok so štandardom spoločnosti

Celková spokojnosť potom nezávisí od absolútnej výšky zárobku, ale od jeho relatívnej výšky k národnému priemeru. Platí teda: čím vyšší plat ako je štandard, tým je osoba šťastnejšia. Priemerné mzdy za dekády ekonomickej prosperity síce rástli, avšak ich rozdelenie ostalo približne rovnaké. To je dôvod, prečo sa mladšia generácia cíti rovnako (ne)šťastne ako tá predchádzajúca.

Rozšírené vysvetlenie medzigeneračnej stagnácie šťastia podal výskum University of Warwick a Cardiff University. Vedcom z nich sa zdala hypotéza referenčného príjmu príliš abstraktná. Väčšiu pozornosť venovali detailom príjmového porovnávania. Zistili, že ľudia majú tendenciu porovnávať svoj príjem nielen s priemerom spoločnosti v ktorej žijú, ale najmä s najbližším okolím ako sú susedia, priatelia, kolegovia z práce, či osoby s podobnou kvalifikáciou. Čím vyššie sa v tomto súkromnom platovom rebríčku umiestnili, tým viac boli spokojnejší. Jednoducho im záležalo, či sú treťou alebo pätnástou najlepšie zarábajúcou osobou zo svojej komunity. 

Psychológovia z týchto univerzít zároveň matematicko-štatistickými metódami potvrdili, že individuálny status osoby v komunite, v ktorej žije alebo v porovnateľnej skupine ľudí podľa veku či vzdelania, lepšie koreluje s pocitom šťastia ako absolútny alebo relativizovaný príjem a bohatstvo. Inak povedané, ten, kto zarába 12 tisíc eur ročne, ale vo svojej skupine patrím medzi nadpriemer, je šťastnejší ako ten, koho ročný príjem je 100 tisíc eur, ale jeho susedia zarábajú ešte viac. 

Neprehliadnite:
Výmena rolí v nákupe luxusu
Dopyt bohatých po investíciách z vášne má rastúci trend
Milionári nie sú najštedrejší, ale dávajú najviac
Zdroj: J&T BANKA, Foto: J&T BANKA