Na Švajčiarov nemáme. Ale snažíme sa

Autor: Katarína Macková
02.11.2015 (12:45)

31. október bol vyhlásený ako Svetový deň sporenia v Miláne v roku 1924 na medzinárodnom bankovníckom kongrese venovanom sporeniu. Cieľom tohto dňa je každoročne upriamiť pozornosť na význam sporenia. Poďme sa teda pozrieť, ako na tom sme.

Priemerný Švajčiar má nasporených 157 450 eur, Slovák 5 232 a Kazach 406. Také sú výsledky štúdie Allianz Global Wealth Report, ktorú zverejnila skupina Allianz. Na prvý pohľad to teda s nami zle nevyzerá, avšak ich  hlavný ekonóm  Michael Heise jedným dychom dodáva, že toto by bol nesprávny pohľad. „Množstvo ľudí stále nemá dostatočné úspory na starobu. Navyše, výzvy, ktoré sú pred nami, sú obrovské: klimatické zmeny, chudoba a migrácia, digitálna revolúcia, zastarané infraštruktúry a mnoho ďalších.“ Z toho teda vyplýva, že sporenie ako také je stále aktuálna téma a mali by sme sa snažiť odložiť si na horšie časy čo najviac prostriedkov.

Hypotekárna poradňa - potrebujete poradiť?


Až tak zle však na tom nie sme ani pri pohľade na najbližšie okolie – podľa Slovenskej sporiteľne si Slovák ušetrí mesačne priemerne 94 eur. Lepší ako my sú v regióne už len Rakúšania, čo na prvý pohľad vyznie ako celkom potešujúca informácia. Aj keď treba dodať, že v porovnaní s minulým rokom sme predsa len ušetrili o niečo menej – priemerný Slovák o dve eurá. Menej ako vlani sporia okrem nás aj Maďari, polepšili si Rakúšania, Česi aj Rumuni. Za pozornosť pritom stojí, že muži si dokážu odložiť každý mesiac asi o 23 eur viac ako ženy. Mladí ľudia od 15 do 29 rokov si dokážu dať bokom stovku, o osem eur menej zasa ľudia nad 50 rokov. Zlé je, že asi 7 percent Slovákov si nedokáže mesačne odložiť ani jediné euro. Nie je to vysoké číslo, ideálna by však bola nula.

Opatrnosť ako taká je namieste. Kríza nám dala všetkým zabrať a analytici sa zhodujú v tom, že nás naučila opatrnosti. „Stále platí, že ľudia si najviac sporia, aby mali rezervu na nepredvídané udalosti,“ vysvetľuje Katarína Vatrtová, vedúca oddelenia bežných úverov a transakcií vo VÚB. Podľa nej však svoje návyky v porovnaní s minulosťou pomaly meníme, napríklad sa čoraz viac zaujímame o sporenie na štúdium pre deti, čím sa blížime k vyspelým krajinám. Bohužiaľ však treba povedať, že je stále medzi nami veľa ľudí, ktorí sporiť nevedia. „Zlatým pravidlom je sporiť si z toho, čo zarobíme, nie z toho, čo nám na konci dňa zostane,“ hovorí odborníčka ďalej. Čo robíme zle? Chýba nám vytrvalosť a disciplína. Všetko sa však dá naučiť a tu je niekoľko dobrých rád, ako šetriť efektívnejšie.

Neprehliadnite Konkrétnu sumu, ktorú si chceme ušetriť, nemôžeme držať na bežnom účte, s ktorým „operujeme“ každý deň – je to príliš veľké pokušenie. Vytvorme si účet, ktorý bude určený iba na sporenie a z ktorého nebudeme našetrené prostriedky vyberať. Zároveň je dobrý nápad nastaviť si trvalý príkaz na tento účel hneď po výplate. Okrem toho platí, že sporenie by malo byť prvou platbou, ktorú zrealizujeme zo svojej mzdy. Z jednoduchého dôvodu - inak totiž hrozí, že neodíde nikdy. Klasickou radou je neplytvať -  letáky so zľavami síce vyzerajú lákavo a akcie môžu byť naozaj výhodné, pravdou však je, že ak výhodne nakúpime veci, ktoré sme nepotrebovali, tak sme vlastne zbytočne minuli peniaze, ktoré sme si mohli odložiť. Preto si pred nakupovaním radšej spravme zoznam toho, čo naozaj potrebujeme, a nepobehujme zbytočne pomedzi regály. Takisto sa hodí spraviť si prieskum všetkého, za čo v domácnosti platíme, a zvážiť, či naozaj potrebujeme práve taký paušál, práve toľko televíznych kanálov a či nebude rozumnejšie dať si lacnejší balíček najmä vtedy, ak tých sto kanálov nestíhame a možno ani nechceme sledovať. Tiež je možné viac šetriť na energiách, kúrení a podobne. Na prvý pohľad sa to možno nezdá, ale ako sa hovorí, „babka k babce“. Ak sa to všetko zráta, na konci roka nám môže vyjsť celkom zaujímavá suma.

Osobitnou otázkou je motivácia, teda dôvod, prečo chceme sporiť. Tu je dôležitá potreba mať finančnú istotu, ktorú máme v sebe všetci, aj keď zrejme v rozličnej miere. Potvrdzujú to aj výsledky európskeho štatistického úradu Eurostat. Tie hovoria, že 38,9% slovenských domácností aktuálne nie sú schopné čeliť neočakávaným finančným výdavkom. Treba však povedať, že je to len nepatrne menej ako podiel takto finančne zraniteľných rodín v Európskej únii, kde to činí 39,8%. Na druhej strane však viac, ako je priemer eurozóny - ten je 36,5%. „Najzraniteľnejšie sú v tomto smere najmä neúplné rodiny. Až dve tretiny domácností s jedným rodičom a dieťaťom, respektíve deťmi, nedokážu čeliť nečakaným výdavkom. Neplánované výdavky ale predstavujú problém aj pre vyše polovicu domácnosti, v ktorých žije sám jeden dôchodca,“ hovorí analytička Poštovej banky Jana Glasová. Táto banka sa v spolupráci s prieskumnou agentúrou 2muse pýtala Slovákov, čo by robili s 20 000 eurami navyše. Výsledky sú zaujímavé - z prieskumu vyplynulo, že pre väčšinu Slovákov je kľúčová istota dobrej budúcnosti pre seba i svoje deti. V prípade, že môžu odložiť a investovať peniaze, robia tak hlavne s ohľadom na potreby seba a najbližších. Voľbou číslo jeden bude investícia do svojho zdravia či zdravia člena rodiny, ak by bolo ohrozené. „Dve tretiny opýtaných by vďaka týmto 20 000 eur zaplatili liečbu pre seba alebo svojho blízkeho (76 percent) alebo odložili na horšie časy (74 percent). Viac ako 69 percent opýtaných by tiež volilo možnosť kúpy nehnuteľnosti alebo by ich odložilo pre deti,“ spresňuje hovorkyňa Poštovej banky Anna Jamborová. Horšie je to s otázkou vlastného podnikania, kde nám stále chýba odvaha - pri otázke, či by jednou z možností využitia 20 000 eur bola investícia doň, odpovedalo kladne len necelých 18 percent. Podľa Jamborovej by však pre nich možnosťou bolo investovanie, uloženie na sporenie či splatenie dlhov.

Možno teda zhrnúť, že by sme sa v otázke sporenia a finančnej disciplíny zlepšovali? Ťažko povedať. Keďže však pokračuje oživenie pracovného trhu aj rast našej ekonomiky, jediné, na čom ešte treba popracovať, je naša zodpovednosť a finančná gramotnosť. Bez týchto dvoch vecí by bolo sporenie naozaj ťažké.


Foto: redakcia