Celkový vplyv inflácie na rozpočet by mohol byť v tomto roku podľa IFP mierne pozitívny
Slovenská vláda sa musí podľa INESS sústrediť na zastabilizovanie rozpočtu na výdavkovej strane a potrebu nepodľahnúť pokušeniu na škodlivé regulácie.
Rastúce ceny cítiť vo viacerých krajinách, aj na Slovensku. Podľa Štatistického úradu SR bol v decembri medziročný rast cien na úrovni 5,8 %, čo bola najvyššia mesačná hodnota od decembra 2004. Celoročná inflácia za rok 2021 dosiahla najvyššiu hodnotu za deväť rokov, a to 3,2 %. Podľa analytikov by ceny mali rásť aj v tomto roku, priemere za cely rok dokonca viac ako vlani. Zvýšená inflácia tak potiahne nahor verejné výdavky aj príjmy. Nie všetky výdavky však podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) zareagujú na infláciu tak rýchlo ako príjmy. Celkový vplyv na rozpočet by preto mohol byť v tomto roku podľa inštitútu mierne pozitívny.
„Presnejší vplyv bude možné vyhodnotiť až na jar, pri príprave programu stability, kde sa zohľadnia aj tohtoročné prognózy Ministerstva financií SR. So zrýchlením inflácie rezort čiastočne už počítal, keď septembrová prognóza uvažovala pre rok 2022 s priemernou infláciou na úrovni 4,2%,“ uviedol pre agentúru SITA Inštitút finančnej politiky.
Rastúce ceny sú podľa analytika z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martina Vlachynského obrazom udalostí, ktoré sa už stali alebo sa práve dejú. „Dôležité v tomto momente bude, aby si politici dokázali sedieť na rukách. Oveľa väčšie problémy ako rastúce ceny totiž vždy spôsobujú politické opatrenia, ktoré im v tom majú zabrániť,“ konštatuje Vlachynský.
Slovensko má obmedzené možnosti ako proti inflácii zasiahnuť, keďže monetárnu politiku vykonáva Európska centrálna banka. Preto sa musí slovenská vláda podľa Vlachynského sústrediť na znižovanie negatívnych dopadov. Ide podľa neho najmä o zastabilizovanie rozpočtu na výdavkovej strane a potreba nepodľahnúť pokušeniu na škodlivé regulácie.
V prípade sprísnenia monetárnej politiky sa krajiny pomerne rýchlo a nečakane môžu dostať do situácie, že o štátny dlh nebude medzi investormi záujem. Celková výška dlhu, ktorú má Slovensko v rámci EÚ zatiaľ relatívne nízku, v tomto hrá len podružnú úlohu, podstatná bude podľa Vlachynského schopnosť zafinancovať činnosť štátu dnes a zajtra. „Preto je kľúčové znižovanie deficitu. To sa však musí diať na výdavkovej strane rozpočtu, pretože verejné výdavky sa v období 2008 až 2020 dostali úplne mimo kontrolu a rástli jedným z najrýchlejších temp v EÚ,“ povedal Vlachynský. Zvyšovanie daní by viedlo podľa neho k ďalšiemu zvyšovaniu cien a znižovaniu kúpyschopnosti.
O regulácii cien sa zatiaľ na Slovensku našťastie podľa Vlachynského príliš nehovorí, dokonca je naplánovaná odvážna liberalizácia cien energií. „No minimálne nadchádzajúce mesiace budú politicky náročné, rast cien sa do peňaženiek voličov zapracováva ešte len postupne. Núkanie politických „riešení“ inflácie bude intenzívnejšie,“ uzavrel analytik.
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák
Tweet