Ceny elektriny prudko rastú. Ohrozené sú najmä domácnosti v južnej a východnej Európe

17.09.2021 (12:55)

Desať až 20 percent európskych domácností žije už dnes v energetickej chudobe. Aktuálne rýchlo rastúce ceny elektriny môžu byť spúšťačom ďalšej vlny občianskych nepokojov.

Európa, a do istej miery aj USA, prechádzajú v súčasnosti energetickým šokom. Spôsobujú ho rýchlo rastúce ceny elektrickej energie. Kombinácia nízkych zásob zemného plynu, slabé dodávky elektriny zo solárnych, veterných a vodných zdrojov, dovedna spôsobujú rast cien elektriny pred prichádzajúcou zimnou sezónou.

Riešením ako nahradiť tento výpadok je dovoz uhlia, čo by mohlo udržať kapacitu elektrickej siete aspoň na základnej úrovni. Tento dovoz sa však spája s vyššími nákladmi, pretože spaľovanie uhlia je zaťažené vyššími poplatkami za uhlíkové emisie. Ich cena je v súčasnosti na maximách. To všetko v čase, keď sa Európa snaží zrýchliť tempo dekarbonizácie.

V roku 2018 vyvolali vyššie ceny palív vo Francúzsku protesty „žltých viest“. Začalo sa preto spochybňovať, či Európa dokáže prejsť k čistej energetike. Cena elektriny je dnes v Nemecku na svojich maximách - 100 eur za megawatthodinu. Bude pravdepodobne len otázkou času, keď táto situácia vyvolá ďalšiu širokú nespokojnosť populácie. Podľa odhadov Európskej komisie žije 50 až 125 miliónov Európanov v energetickej chudobe. Znamená to, že si nemôžu dovoliť patričný tepelný komfort.

V EÚ sa aktuálne diskutuje o novom systéme zdaňovania energií. Dane by mali penalizovať spaľovanie fosílnych palív. Výnimkou bude zemný plyn. Na ňom je totiž založený prechod na bezuhlíkovú ekonomiku.

Pre dodávky zemného plynu do Európy je kritické spustenie plynovodu Nord Stream 2 z Ruska. Aktuálne sa čaká na jeho schválenie európskymi inštitúciami. Aj samotné Rusko však má nízke zásoby plynu. Vyšším cenám sa preto v nadchádzajúcej sezóne nevyhneme. Situácia už vyvolala sériu bankrotov spoločností obchodujúcich s energiou.

Podľa analýzy Európskej únie predstavuje elektrina v EÚ 3,3 percenta z príjmov bežnej rodiny. Vo Veľkej Británii je to 2,8 a v USA 2,3 percenta. Menej je to v krajinách ako Rakúsko, Fínsko, Francúzsko, Luxembursko, Malta a Holandsko. Naopak najväčším podiel na rodinnom rozpočte má elektrina v Bulharsku, Portugalsku, Španielsku, Rumunsku a Chorvátsku. Južná a východná Európa je teda rastom cien zraniteľná viac.

Treba okrem toho zohľadniť aj to, že v krajinách ako Nemecko, Dánsko, či Portugalsko tvoria až 41 percent z ceny energií pre domácnosti dane. Rast vstupných nákladov sa tam preto nepremietne v rovnakej miere aj do konečnej ceny elektriny, čo robí tieto krajiny viac odolné.

Dajú sa očakávať opatrenia národných vlád. V Španielsku sa už začalo s obmedzením zisku energetických spoločností, čo je jasným signálom politickej citlivosti tejto témy. Podobné úvahy sa objavujú aj v ďalších krajinách.

 
Zdroj: Saxo Bank , Foto: Nicole De Khors, Burst.shopify.com