Depozitné certifikáty

26.07.2002 (00:00)

Úroky sú skoro rovnaké ako pri termínovaných vkladoch
Depozitné certifikáty sú jedným z „príťažlivejších“ produktov slovenských bánk. Spájajú v sebe klasický bankový produkt s jeho bezpečnosťou a pre bežného občana Slovenskej republiky exotickú listinnú formu cenného papiera. Depozitný certifikát je vo svojej podstate, však veľmi podobný termínovanému vkladu.

Depozitné certifikáty slovenské banky ponúkajú pod rôznymi názvami, depozitný certifikát, vkladový list, vkladový certifikát, prípadne depozitný list. Uvedené pojmy sa dajú chápať ako synonymá pojmu depozitný certifikát.
Trochu odlišný produkt má Slovenská sporiteľňa. Depozitné zmenky, ktoré vydáva, fungujú podľa zákona o zmenkách a šekoch. Preto sú aj niektoré odlišnosti medzi depozitnými certifikátmi iných bánk a depozitnými zmenkami Slovenskej sporiteľne. Z hľadiska klienta sú veľmi podobné, preto ich INVESTOR zaradil do tohto prehľadu. Ostatné tu spomínané produkty sa riadia podľa zákona o cenných papieroch.

Táto má pre klienta výhody „fyzického potešenia" zo svojho vkladu. Na druhej strane má aj nevýhody, podobne ako vkladné knižky. Pri každej manipulácii ich treba mať v banke so sebou. Každá manipulácia v tomto prípade je kúpa a odkúpenie depozitného certifikátu. Tiež pri jeho strate musí nastať umorovacie konanie, ak klient chce získať svoje finančné prostriedky späť. Toto umorovacie konanie prebieha rovnako ako pri vkladných knižkách. Pri depozitných zmenkách Slovenskej sporiteľne sa postupuje odlišne, takýto prípad však zatiaľ nenastal. Ak sa klient chce vyhnúť fyzickej povahe certifikátov, banky mu umožňujú uschovať si cennosti, teda aj depozitné certifikáty, v bezpečnostných schránkach, resp. trezoroch. Poplatky za takéto služby sú uvedené v tabuľke. Uvažovaný je prenájom bezpečnostnej schránky najmenšej možnej veľkosti, do ktorej sa zmestí depozitný certifikát, na jeden rok aj s DPH. Poznámka ind znamená, že poplatky sa medzi pobočkami danej banky líšia.

Depozitné certifikáty majú s termínovanými vkladmi spoločnú najmä úlohu Fondu na ochranu vkladov. Všetky depozitné certifikáty sú vydávané na meno a vzťahuje sa na ne zákon o ochrane vkladov.

Depozitný certifikát je cenný papier vydávaný na meno. Nie je však verejne obchodovateľný, inak by nepatril do systému Fondu na ochranu vkladov (podľa zákona o ochrane vkladov § 3 bod 4.c). Väčšina bánk umožňuje odpredaj certifikátov tretej osobe. Pretože depozitný certifikát je vydávaný na meno, pri jeho predaji je potrebné tieto údaje zmeniť. Túto zmenu vykonáva pobočka banky, ktorá tento certifikát vydala.

Druhá črta, ktorá je spoločná pre depozitné certifikáty a dlhopisy, je úloha Úradu pre finančný trh. ÚFT musí odsúhlasiť emitenta a každú emisiu certifikátov, podobne ako emitenta dlhopisov.

Ak klient počas životnosti certifikátu potrebuje voľné finančné prostriedky, má dve možnosti. Buď certifikát odpredá ako cenný papier, ak to banka umožňuje, alebo požiada o zrušenie viazanosti vkladu ako pri termínovaných vkladoch. V tomto prípade si banky účtujú sankčné poplatky, ak takéto ukončenie zmluvného vzťahu umožňujú. Napríklad v Tatra banke príde klient o poslednych 40 dní úroku. V Istrobanke je to možné až po mesiaci, so zníženým úrokom. Tento sa mení od 4,5 % pri predčasnom výbere po mesiaci až po 6,4 % pri dodržaní 12-mesačného vzťahu. Slovenská sporiteľňa pri predčasnom výbere ukladá sankciu vo výške 0,6 % z úroku. Unibanka umožňuje aj predĺženie splatnosti certifikátu. Pri tomto predĺžení sa úroková miera mení na úrokovú mieru platnú v čase predlžovania, doterajšia úroková miera sa nemení.

Úroková sadzba pri depozitných certifikátoch je fixná po celý čas životnosti cenného papiera. Úrok sa počíta rovnako ako pri termínovaných vkladoch. Sú však dva spôsoby, ako sa pripisovanie úroku môže uskutočniť. Pri prvom spôsobe, ktorý používa väčšina bánk, si klient kúpi depozitný certifikát v nominálnej hodnote. Po exspirácii je klientovi vyplatená istina vo výške nominálnej hodnoty spolu so štandardne vypočítaným úrokom. Pri druhom spôsobe nazývanom pod pari (za cenu nižšiu ako nominálnu hodnotu), ktorý používa IRB a Slovenská sporiteľňa, je po uplynutí lehoty splatnosti klientovi tiež vyplatená istina spolu s úrokom, avšak ich súčet je nominálna hodnota certifikátu. Istina, za ktorú si klient kúpi depozitný certifikát, je vypočítaná tak, aby v čase exspirácie istina spolu s úrokom, pevne stanovenou úrokovou sadzbou, dosiahla nominálnu hodnotu certifikátu. Ako vidno, obidva spôsoby sú až na kozmetické rozdiely ekvivalentné. Pri obidvoch spôsoboch je, samozrejme, z úroku vopred odvedená daň vo vyške 15 %.

Banky na získanie klientov používajú rôzne prostriedky. Okrem čo najvyšších úrokových sadzieb ponúkajú možnosti výhier. Napríklad Všeobecná úverová banka štvrťročne žrebuje majiteľa Škody Fabia a majiteľov iných cien. Poštová banka mesačne losuje o 3*50 tisíc Sk. K určitému užívateľskému komfortu patrí možnosť využívať služby ktorejkoľvek pobočky danej banky, nielen tej, ktorá daný certifikát vystavila. Iný druh komfortu je možnosť vystavenia certifikátov presne vo výške požadovanej klientom. Istrobanka umožňuje vystavenie certifikátu na prakticky akúkoľvek výšku, zaokrúhlenú na 1000 Sk, Slovenská sporiteľňa zaokrúhlenú na 10 000 Sk. Ostatné banky umožňujú naskladanie tejto sumy z depozitnych certifikátov nižších nominálnych hodnôt, s presnosťou na 2- až 10-tisíc Sk.

AUTOR: Michal Páleník, INVESTOR, časopis pre úspešné a bezpečné investovanie