Viac než 70 % občanov Európskej únie žijúcich v domácnostiach poberá niektorú z foriem sociálnych dávok (1). Toto percento je však významne nižšie v Grécku, Španielsku a Taliansku (50 až 60 %). Na druhej strane Portugalsko spolu s Belgickom, Dánskom, Írskom, Luxemburskom, Rakúskom a Veľkou Britániou má jeden z najvyšších podielov ?poberateľov? sociálnych dávok (85 % alebo viac). Táto nerovnováha je spôsobená najmä podielom jednotlivcov poberajúcich sociálne dávky (bez dôchodkov). V skutočnosti, aj keď polovica všetkých obyvateľov EÚ poberá takéto dávky, ich podiel v jednotlivých členských štátoch sa pohybuje v rozpätí od 20 % v Grécku a Taliansku až po 82 % v Írsku.
TABUĽKA 1
Priemerne tvoria sociálne dávky približne jednu štvrtinu celkového príjmu každého dospelého občana vo všetkých 13 štátoch EÚ (EÚ-12 + Rakúsko). Vo väčšine týchto krajín je podiel sociálnych dávok na celkovom príjme tiež približne jedna štvrtina, v Belgicku je tento podiel vyšší (asi jedna tretina), ale v Grécku a Portugalsku je to iba jedna pätina (a to napriek tomu, že v Portugalsku poberá sociálne dávky vysoké percento obyvateľov).
Zo všetkých sociálnych dávok dôchodky tvoria priemerne dvojtretinový podiel, i keď v jednotlivých členských štátoch zaznamenávame značné rozdiely spôsobené demografickými faktormi a odlišnými systémami sociálnej ochrany. Dôchodky tvoria veľmi vysoký podiel vo všetkých sociálnych dávkach v Grécku a Taliansku (okolo 90 %), ale menej než 45 % v Dánsku a Írsku.
Životná úroveň dôchodcov
Takmer tretina všetkých obyvateľov EÚ žijúcich v domácnostiach poberá dôchodky (časť z nich môžu byť súkromné dôchodky). Priemerná výška vyrovnaného príjmu z dôchodku je okolo 7 200 PPS ročne (Purchasing Power Standard ? parita kúpnej sily) a tvorí asi 60 % celkového príjmu poberateľov sociálnych dávok. Najnižšie dôchodky sú v Grécku, Španielsku, Írsku a Portugalsku (medzi 3 500 až 5 000 PPS), a pod priemerom EÚ (6 000 PPS) sú tiež dôchodcovia v Taliansku a vo Veľkej Británii. V týchto šiestich krajinách dôchodky tvoria 48 až 56 % celkových príjmov dôchodcov.
Priemerný dôchodok v Rakúsku je mierne vyšší než priemer v únii, ale tvorí iba 55 % celkového príjmu poberateľov sociálnych dávok. V šiestich ostatných členských štátoch sa výška dôchodkov pohybuje medzi 8 400 PPS a 13 500 PPS, alebo medzi 65 až 77 % celkových príjmov.
V rámci celej EÚ životná úroveň (meraná príjmom) dôchodcov je priemerne o 5 % pod priemernou životnou úrovňou v EÚ. V Dánsku, Írsku a vo Veľkej Británii je asi o 10 % nižšia, ako je národný priemer, vo Francúzsku je viac-menej identická s národnou priemernou životnou úrovňou. Iba dôchodcovia v Taliansku a Holandsku sa môžu tešiť z vyššej životnej úrovne, než je ich národný priemer.
Jedným z dôvodov vyššej životnej úrovne dôchodcov vo Francúzsku je dôchodkový poistný systém, ktorý v sebe zahŕňa povinné doplnkové dôchodkové poistenie (jeho dôsledkom je vyplácanie dôchodkov v celkovej výške odvodenej z príjmov z predchádzajúcej ekonomickej činnosti). V Taliansku domácnosti často vykazujú tzv. komplexné dôchodky, ktoré obsahujú nielen starobné a vdovské dôchodky jednotlivcov, ale aj rodinné prídavky (ktoré sú viazané na ekonomickú aktivitu členov rodiny). Tým sa v týchto domácnostiach zvyšuje celkový príjem na jednotlivca. V Holandsku je vyššia životná úroveň dôchodcov spôsobená vysokými základnými sociálnymi dávkami, ktoré poberá každá osoba vo veku 65 a viac rokov, ako aj rozvinutým systémom doplnkového dôchodkového poistenia.
Čistý príjem a sociálne dávky
Príjem zo sociálnych dávok (bez dôchodkov) o 8 % zvyšuje celkový vyrovnaný príjem občanov EÚ a zároveň tvorí približne polovicu príjmu z dôchodkov. Podiel sociálnych dávok presahuje 10 % v Belgicku, Dánsku, Írsku, Holandsku, Rakúsku a vo Veľkej Británii, medzi 2 % a 5 % sa pohybuje v južných členských štátoch, ktoré majú relatívne málo ?poberateľov? (Grécko, Španielsko a Taliansko) a/alebo kde sociálne dávky (bez dôchodkov) tvoria iba malý podiel z celkového príjmu (Grécko, Taliansko a Portugalsko). V Španielsku a Taliansku, kde sú tieto dávky smerované viac na nemocenské dávky, invaliditu a na podporu v nezamestnanosti, tvoria veľký podiel z celkového príjmu ?poberateľov?. Vo všetkých členských štátoch sa sociálne dávky (bez dôchodkov) s narastajúcim čistým príjmom znižujú. Do čistého príjmu sa započítava príjem z ekonomickej činnosti, osobné príjmy a dôchodky, ale nezapočítavajú sa ostatné sociálne dávky (podpora v nezamestnanosti, nemocenské dávky, príplatok za invaliditu, podpora rodiny atď.).
Existujú dva dôvody znižovania sociálnych dávok: prvým dôvodom je, že podiel ?poberateľov? sociálnych dávok s narastajúcim čistým príjmom klesá: kým v najchudobnejšej pätine občanov EÚ je ich až 73 %, v najbohatšej pätine iba 33 %. Druhým dôvodom je, že relatívny podiel sociálnych dávok na celkovom čistom príjme klesá ešte strmšie, než čistý príjem rastie: zatiaľ čo u najchudobnejšej pätiny občanov EÚ tvorí 48 %, v najbohatšej pätine iba 1 %. Rozdiely medzi jednotlivými krajinami EÚ sú markantné najmä v krajinách s nízkym čistým príjmom: kým v skupine štátov Belgicko, Írsko, Dánsko, Holandsko a Veľká Británia sociálne dávky (bez dôchodkov) tvoria 66- až 83-percentný podiel na celkovom čistom príjme, v Grécku, Taliansku a Portugalsku tvoria iba 11 až 30 %. V Španielsku a ostatných členských štátoch sa tento podiel pohybuje medzi 39 a 48 %.
Prerozdeľovanie sociálnych dávok
Porovnanie počtu občanov EÚ pred a po vyplatení sociálnych dávok (bez dôchodkov) ilustruje jeden z hlavných dôvodov ich existencie: ich prerozdeľovací efekt, ale najmä ich schopnosť redukovať podiel populácie s nízkymi príjmami. Osoba s nízkym príjmom je v tomto prípade definovaná ako osoba, ktorej vyrovnaný príjem (čistý alebo celkový ? záleží na kontexte) je nižší než 60 % národného mediánu celkového vyrovnaného príjmu. Takéto osoby sa niekedy označujú ako ?chudobné? (chudoba je v tomto prípade definovaná striktne monetárne a v relatívnych hodnotách). Hranice nízkeho príjmu sú definované medzi 5 200 PPS a 7 800 PPS v deviatich krajinách; v Grécku, Španielsku a predovšetkým Portugalsku sú hranice nízkeho príjmu definované ešte nižšie. V Luxembursku je táto hranica 1,8-násobkom priemernej výšky hranice v EÚ. Pred pripočítaním sociálnych dávok sa percento obyvateľov s nízkym príjmom v Dánsku, Írsku a vo Veľkej Británii pohybuje medzi 30 až 33 %. Údaje za ostatné členské štáty sa pohybujú medzi 21 % (v Taliansku) a 28 % (v Belgicku). Priemer za EÚ bol 26 %.
TABUĽKA 2
Sociálne dávky redukujú percento ?chudobných? ľudí vo všetkých členských štátoch, ale vo veľmi rozdielnej miere. Najmenšiu redukciu ? medzi 8 až 20 % ? zaznamenali v Grécku, Taliansku a Portugalsku. Vo všetkých ostatných členských štátoch sa percento redukcie pohybuje nad 25 %; v Dánsku dokonca okolo 66 %, čo je takmer dvojnásobok priemernej miery redukcie v EÚ. Okrem toho, Dánsko má tiež najnižší podiel ?chudobných? obyvateľov (po vyplatení sociálnych dávok).
Najvyššie percento obyvateľov s nízkymi príjmami po vyplatení sociálnych dávok má Grécko a Portugalsko. Írsko a Veľká Británia majú najvyššie miery chudoby pred vyplatením sociálnych dávok, ale tieto dva členské štáty sa odlišujú od Grécka a Portugalska tým, že majú vyšší prerozdeľovací efekt. Pretože Taliansko má najnižšiu mieru chudoby pred vyplatením sociálnych dávok, percento ?chudobných? ľudí je iba mierne nad priemerom EÚ, a to napriek malému vplyvu sociálnych dávok.