Ekonómovia a podnikatelia hodnotia Hegera po roku rozpačito
Stále chýba plán ozdravovania verejných financií a neefektívne výdavky sa nezačali odbúravať.
Je to už rok, čo sa Eduard Heger (OĽaNO) stal novým ministrom financií vlády Igora Matoviča. Ekonómovia, ako aj predstavitelia podnikateľských združení uviedli, že je ťažké niektoré jeho kroky hodnotiť vzhľadom na koronakrízu. Stále chýba plán ozdravovania verejných financií a neefektívne výdavky sa nezačali odbúravať. Rozpačité dojmy sú aj z plánu obnovy.
„Vysvedčenie každého ministra financií má ako prvú položku daňovo-odvodová reforma, ale pre koronakrizu sme návrh ešte nevideli,“ povedal pre agentúru SITA ekonóm z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana. Kľúčovou úlohou rezortu bolo zabezpečiť financovanie obrovského deficitu, ale to vďaka výraznej asistencii Európskej centrálnej banky nebol podľa neho až taký problém. Ministerstvo sa rozhodlo nahradiť chýbajúce príjmy zvyšovaním tabakových daní. „Dalo sa to očakávať, ale od nového ministra sme očakávali analytický prístup, ktorý necieľuje len príjmy štátnej pokladnice, ale zvažuje aj negatívne dopady daňovej politiky na zdravie fajčiarov,“ skonštatoval Ďurana.
Negatívne Ďurana vníma aj snahu o zavedenie e-faktúry, ktorá prináša podľa neho veľké riziká možného zneužitia, vysoké náklady na implementáciu a žiadne prínosy podnikateľom. „Očakávali sme, že nový minister posunie finančnú správu k efektívnejšiemu vyhľadávaniu podvodníkov, e-faktúra ide skôr opačným smerom,“ povedal Ďurana. Podobný názor má aj výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Serina, ktorý skonštatoval, že e-faktúra nie je ani zďaleka prínosom.
„Ak mám pravdu povedať, nie je veľmi čo hodnotiť. Je to taký rozpačitý dojem. Rozpočet máme, ale ideme sa dlhodobo masovo zadlžovať, plán obnovy nejaký je, či najkvalitnejší, ťažko povedať, a čo sa týka reforiem, o tých sa ešte len začína hovoriť,“ uviedol pre agentúru SITA Serina. Hegerove pôsobenie ako ministra financií zatiaľ oznámkoval na dva mínus s negatívnym výhľadom. Výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor len skonštatoval, že vzhľadom na súčasnú politickú situáciu nechcú hodnotiť vládu, no vraj majú s jednotlivými ministrami korektnú diskusiu. „Nie je problém stretnúť sa, prediskutovať návrhy obidvoch strán a hlavne vypočuť argumenty z praxe a dohodnúť riešenia, ktoré sú v prospech ekonomiky Slovenska,“ povedal Gregor.
Riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Peter Goliaš, ktorý je však členom konzília poradcov ministra financií, vidí aj pozitíva. Pozitívom sú podľa neho otvorené výberové konania na niektoré dôležité posty, vrátane vedenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť alebo finančnej správy. Viaceré opatrenia vo finančnej oblasti tiež uľahčujú firmám a daňovým poplatníkom zvládať dopady pandémie. „Príkladom sú odklady splátok daní aj úverov, alebo rozšírenie štátnych garancií na firemné úvery. Prínosom je aj zrušenie bankového odvodu, ktorý neúmerne zaťažoval finančný sektor,“ hovorí Goliaš.
Na druhej strane chýba podľa Goliaša systematický plán ozdravovania verejných financií a odbúravanie neefektívnych či neudržateľných výdavkov. „Verejnosť stále nepozná presnejšiu podobu daňovej či dôchodkovej reformy. Ide o náročné zmeny, ktoré budú s blížiacimi sa voľbami ťažšie realizovateľné,“ myslí si Goliaš. Najväčšou výzvou pre verejné financie v nasledujúcich rokoch bude podľa Ďuranu prinavrátenie ich schodku do „normálnych“ hodnôt. Otázne podľa neho je, či sa tak stane odstránením plytvania vo verejných zdrojoch, alebo zvolia cestu zvyšovania daní.
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák
Tweet