Euro Slovensku pomohlo, je potrebné však pokračovať v reformách, tvrdí predstaviteľ ECB

11.01.2019 (11:20)

Účastníci bratislavskej konferencie pri príležitosti 10. výročia zavedenia eura na Slovensku sa zhodujú, že euro má na hospodárstvo pozitívny vplyv. Samotné však dlhodobý udržateľný rast nezabezpečí.



Slovensko je príkladom, ako využiť výhody spoločnej meny. Uviedol to v piatok na konferencii v Bratislave pri príležitosti 10. výročia prijatia eura na Slovensku člen rady guvernérov Európskej centrálnej banky Yves Mersch. Spoločná mena dala ekonomike Slovenska impulz, pomohla prilákať nové zahraničné investície a výrazne sa priblížiť vyspelým ekonomikám Európskej únie. „Pri príležitosti desiateho výročia prijatia eura možno Slovensko označiť za príklad úspešného procesu konvergencie v rámci EÚ. Úspech Slovenska svedčí o tom, že vstup do EÚ a zavedenie eura môže vytvoriť značné príležitosti,“ tvrdí.

Podľa Merscha však ani tento impulz na dlhodobý udržateľný rast postačovať Slovensku nebude. Potrebné je podľa neho zamerať sa na rozvoj nových stratégií, zameraných okrem iného na inovácie. Za dôležitý faktor však považuje aj boj proti daňovým únikom, korupcii a kvalitu verejných inštitúcií, v prípade Slovenska predovšetkým súdneho systému. „V prípade Slovenska by ďalšie zlepšovanie podnikateľského prostredia a súdneho systému prispelo k pokračovaniu úspešného hospodárskeho vývoja v nasledujúcich desiatich rokoch,“ dodal.

Merschove slová potvrdzuje aj Joaquín Almunia, ktorý bol v čase vstupu Slovenska do eurozóny európskym komisárom pre hospodárske a menové záležitosti. Samotné členstvo v eurozóne totiž automaticky nezaručuje dlhodobo úspešný hospodársky príbeh. „Členstvo v eurozóne nie je bianko šek,“ uviedol v Bratislave Almunia s tým, že zodpovedná hospodárska politika sa nemôže skončiť splnením maastrichtských kritérií pri vstupe krajiny do eurozóny, ale musí pokračovať zodpovednými rozhodnutiami aj po prijatí spoločnej meny.

Hoci je Slovensko v tomto smere pozitívnym príkladom, upozornil na nie príliš pozitívne príbehy so spoločnou menou, akými si prechádzajú v Grécku či Taliansku. Situáciu v Grécku pripisuje nedostatku politickej vôle správať sa zodpovedne, čo priviedlo grécku ekonomiku ku kolapsu. V konečnom dôsledku si však nezodpovedné politické rozhodnutia odniesli samotní Gréci, ale aj ekonomiky ostatných členských krajín eurozóny. Na prípade Talianska zase podľa Almuniu možno vidieť, že hoci má spoločnú menu, ekonomika dlhodobo nerastie. Pripisuje to však hospodárskej politike talianskych vlád, ktoré nie sú schopné už dlhé obdobie predložiť a uviesť do života akúkoľvek rastovú hospodársku stratégiu.
 
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák