Hospodárenie Slovenska sa bude podľa RRZ zhoršovať, ak nepríde trvalá konsolidácia
Ak vláda a parlament neprijme nové trvalé konsolidačné opatrenia, hospodárenie Slovenska sa bude každoročne výrazne zhoršovať. Vyplýva to zo strednodobého semaforu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Zhoršenie oproti roku 2022 na celom horizonte prognózy je podľa nich z veľkej časti následkom negatívneho inflačného šoku, avšak porovnateľný dopad v strednodobom horizonte vytvárajú aj nové trvalé opatrenia zahrnuté v rozpočte, ako aj prijaté po jeho schválení.
Úroveň štrukturálneho deficitu bez dočasných vplyvov sa podľa RRZ viac než zdvojnásobí z úrovne pod 2 % HDP koncom roka 2022 až na 4,5 % HDP v roku 2026. V rovnakom období čisté zadlženie narastie takmer o 9 % HDP k úrovni 57 % HDP. „Aktuálne chýba zo strany vlády a parlamentu strednodobá stratégia, akými opatreniami by sa mala dosiahnuť stabilizácia vývoja vo verejných financiách a zosúladenie s požiadavkami našich národných alebo aj od budúceho roka platných európskych pravidiel zodpovedného hospodárenia,“ varuje rozpočtová rada.
V tomto roku by schodok verejných financií v metodike ESA2010 mal dosiahnuť 6 % HDP, následne v rokoch 2024 až 2026 zotrvá na úrovniach približne 4,5 až 5,0 % HDP. Bez prijatia konsolidačných opatrení sa ciele vlády stanovené v schválenom rozpočte podarí naplniť iba v roku 2023, v rokoch 2024 a 2025 chýbajú dodatočné opatrenia vo výške 0,7 % HDP, resp. 2,1 % HDP.
V tomto roku sa deficit podľa rady medziročne navýši najmä vplyvom rastu trvalých výdavkov vlády. Ide napríklad o pro-rodinnú politiku, rodičovský dôchodok, valorizáciu miezd vo verejnej správe, či v zdravotníctve. Taktiež pod vplyvom dočasných opatrení súvisiacich s kompenzáciami cien energií. Po predpokladanom ukončení kompenzačných opatrení deficit v roku 2024 klesne, nárast v roku 2025 súvisí s dočasným negatívnym vplyvom pre dodanie armádnej techniky.
Očakávaný vývoj salda hospodárenia verejnej správy je ovplyvnený prijatím nových opatrení. Znovuzavedenie dotácie na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa, tzv. obedy zadarmo, v strednodobom horizonte prispievajú k navýšeniu deficitu každoročne o 0,1 % HDP. Zároveň prišlo spresnenie dočasného vplyvu opatrení spojených s kompenzáciami cien energií. Nižšie predpokladané náklady na financovanie schém znížili výdavky v roku 2023 o 0,3 % HDP, naopak schválené miernejšie zdaňovanie nadziskov z predaja energií znamená pokles príjmov v roku 2024 oproti predchádzajúcej prognóze o 0,1% HDP.
Výdavky na spolufinancovanie a DPH k plánu obnovy sú oproti predchádzajúcej prognóze RRZ z dodatku k hodnoteniu rozpočtu v januári 2023 nižšie na celom horizonte prognózy, pokles výdavkov dosahuje úrovne 0,2 % HDP v roku 2023, 0,1 % HDP v roku 2024 a 0,03 % HDP v roku 2025. Úspora vyplýva predovšetkým zo zníženia očakávaného čerpania zdrojov plánu obnovy v tomto roku na základe nízkej miery pripravenosti nových projektov, ako aj pomalého nábehu realizácie už schválených projektov počas roka 2022. V menšej miere k úspore prispieva nižší predpokladaný podiel spolufinancovania k EÚ fondom na celom horizonte prognózy.
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák
Tweet