Je možný pád EURA?

Autor: PhDr. Lukáš Trebula - hlavný portfólio manažér Slovak Hedge Fund
23.10.2012 (09:00)

Dá sa voči nemu ochrániť? Čo si pod tým predstaviť? Aký by mal dopad na bežných ľudí a aké sú možnosti ochrany majetku?


Pád eura je rovnaký nezmysel ako pád dolára. Obyčajne o tom hovoria médiá, aby vyvolali bulvárnu reakciu. Dôvodom šírenia tejto „paniky“ v širokej verejnosti je len vytvorenie priestoru pre silné krajiny ako Nemecko a Francúzsko, ktorého cieľom je získať mandát na vyriešenie krízy, a tým "pomôcť" všetkým ostatným krajinám z krízy za cenu straty fiškálnej suverenity, teda de facto straty akejkoľvek suverenity. Dá sa povedať, že ide o vyššiu, mierovú formu nadvlády nad inými štátmi. V tomto bode štáty, ako aj ľudia, budú natoľko zmanipulovaní neopodstatneným strachom, že budú súhlasiť s čímkoľvek. V skutočnosti mena nemôže padnúť. Môže iba zhorieť v inflácii, znehodnotením a stratou kúpnej sily. Alebo môže dôjsť k nahradeniu meny inou menou, a teda k náhrade jedného menového systému druhým. Avšak takýto scenár je vysoko nepravdepodobný a kontrolované a postupné zvyšovanie inflácie na menách je momentálne jediný krok, ako je možné enormné dlhy krajín znížiť. Ani v jednom z najdramatickejších období menových dejín počas predvojnového obdobia v Nemecku (tzv. "Weimarská republika"), kedy nemecká marka de facto zanikla v dôsledku enormného rastu inflácie, sa tak nestalo zo dňa na deň, ale trvalo to niekoľko rokov. Inflačný tlak začína stratou dôvery, avšak pokiaľ osoby, firmy, ako aj vlády majú povinnosť splácať svoj dlh, dopyt po mene bude pretrvávať, a preto sa musíme v dôsledku enormného dlhu stále obávať skôr deflačných šokov ako inflačných. Inflačné šoky sú reálne najmä pri nižšej miere zadĺženia voči výkonu a vysokej miere úspor.

Pokiaľ by došlo navráteniu k slovenskej korune, ľudia môžu pravdepodobne očakávať spravodlivejší obraz toho, čo daná krajina predstavuje z hospodárskeho hľadiska. Keby sa krajina, ľudia a firmy oslobodili od ťarchy dlhu v Eure napr. cez pokles výmenného kurzu alebo inflácie, nastalo by obdobie inflačnej krízy s vysokými úrokmi a ešte horšou kúpyschopnosťou obyvateľstva a eskaláciou nerovnosti medzi spoločenskými vrstvami. Obidve považujeme za vysoko nepravdepodobné, a to z dôvodu, že by došlo k výraznej strate moci a jej centralizácie, na ktorej sa pracovalo na európskej úrovni niekoľko desaťročí. I napriek tomu, že neočakávame pád eura, ak by došlo k návratu k SKK, utrpia najmä tí, čo majú nejaké dlhy, nakoľko tieto rozhodnutia robia prevažne bohatí a mocní, ktorí majú dlhov minimum.

Najlepšia ochrana proti takýmto zmenám je nemať žiaden dlh. Možno sa Vám zdá, že všade počúvate hlavne žiadne Euro, ale je to presne naopak. Uvediem príklad konverzný kurz 30,126. Tento kurz bol výrazne nadhodnotený, v rádovo až desiatkach percent a na jeho nízkej úrovni benefitovali najmä ľudia bez dlhu. Naopak entity (vrátane štátov), ktoré mali hypotéky a dlhy, zvýšili svoj dlh reálne o desiatky percent. Ľudia, čo mali úspory, majetky a vysoké platy, znásobili hodnotu svojho majetku takýmto nízkym konverzným pomerom. Kto má dlh, riskuje oveľa viac ako ten, kto dlh nemá. Minimálne v dnešnej dobe. Ak by sme boli pred 20 ročným, dlh expandujúcim obdobím tak ako na začiatku 90-tych rokov, tak situácia by bola opačná.

Je potrebné si uvedomiť, že všetky súčasné riešenia sú iba udržiavacie. Všetko, čo sa na verejnosti prezentuje, sú riešenia, ktoré majú za cieľ kúpiť si čas. Oddialiť nevyhnutné. Štrukturálne riešenia neexistujú, nakoľko by boli v priamej kontradikcii s charakterom súčasného systému a priamo ohrozujú samotné jeho fungovanie.

Forma ochrany majetku je závislá od jeho výšky. Ak máte investície v rádovo desiatkach tisíc eur, je to iné, ako keď sa snažíte ochrániť majetok v rádovo miliardách. Tu je príznačné uviesť príklad na úrovni úložiek. Bežnému občanovi stačí do 100T eur urobiť úložku a má ju garantovanú štátom a získa povedzme 3% p.a. Veľká korporácia, ktorá má miliardy, ak chce zabezpečiť relatívne rovnakú mieru bezpečia ako občan, musí uložiť peniaze napr. do dlhopisov Nemecka, kde na 2 ročnú úložky získa záporný výnos. Banka totiž pre tak veľkého klienta nie je žiadnym bezpečným riešením. Pre bežného občana je najlepšou formou ochrany majetku finančná gramotnosť a disciplína - nebrať si nepotrebné úvery, investovať čo najmenej do vecí, ktoré v čase strácajú hodnotu, negenerujú cashflow a vyžadujú udržiavacie výdavky. Naopak bežný občan by mal investovať alebo kupovať veci, ktoré nestrácajú na hodnote, generujú cashflow a vyžadujú minimum alebo žiadne udržiavacie výdavky. Toto by som nazval trojicou parametrov, ktoré je potrebné zanalyzovať pri investičnom/spotrebnom rozhodnutí. V súčasnosti je totiž tak nízka miera návratnosti kapitálu, že je extrémne riziko využívať finančnú páku cez dlh na dosiahnutie podnikateľského plánu. Pochopiteľne nájdu sa výnimky, ale tých je povedzme dnes len jedno percento (oproti 20-30% počas expanzie). V dnešnej dobe si nemôže dovoliť dlh ani väčšina firiem s obrovskými zásobami zlata a striebra v zemi, kde je odbyt tovaru zaručený a ziskové marže sa pohybujú nad 100%. Dá sa povedať, že bežný človek by mal čo najmenej míňať, čo najmenej si požičiavať a čo najviac kupovať stále, výnos generujúce a nízko nákladové položky. Napr. akcie spoločnosti nesúce vyšší dividendový výnos nad 4%, korporátne dlhopisy s výnosom nad 6% a nehnuteľnosti v štádiu exekúcie, resp. s výrazne zníženou cenou oproti trhovej. Ďalšia dobrá vec je čakať s hotovosťou na príležitosť. To všetko bude platiť až do momentu, kým reálna úroková sadzba bude záporná, tak ako je tomu teraz (reálna = nominálna - inflácia).

V poslednom období sme svedkami, že ľudia zo strachu zamieňajú euro za zahraničné meny, a to najmä za švajčiarsky frank. Je dôležité si uvedomiť, že táto investícia v súčasnosti nepredstavuje žiadnu ochranu pre investorov, ale naopak, prináša so sebou enormné riziká straty. Dôvodom je stanovenie najnižšie akceptovateľného výmenného kurzu zo strany švajčiarskej centrálnej banky na úrovni 1.2, teda na úrovni, na akej sa kurz pohybuje už viac ako rok. Tento najnižšie stanovený kurz je švajčiarska centrálna banka pripravená chrániť, a to až do takej miery, že prehlásila, že je ochotná „vytlačiť neobmedzené množstvo nových peňazí do obehu“. Investícia vo švajčiarskych frankoch si pri najlepšom zachová svoju hodnotu voči euru (zisk nie je možný), ale zároveň je s investíciou spojené veľké riziko straty v podobe oslabenia švajčiarskeho franku voči euru. Ak by totiž švajčiarska banka porušila prísľub, ktorý dala, de facto tým zanikne jej fundovanosť na desiatky rokov.

Ak ľudia žijú v EMÚ a spotrebovávajú eurá, neodporúčal by som riešiť iné meny. Všetky meny sveta sú tzv. papierové, a teda aj keď majú niektoré krytie zlatom, to neznamená, že ich hodnota bude odzrkadľovať vývoj zlata. Je to iný model, ako keď dolár alebo libra boli vymeniteľné za zlato na požiadanie. Kým budú reálne úroky záporné, je zlato vhodná alternatíva, ale ako som už spomínal vyššie, sú lepšie alternatívy, nakoľko zlato negeneruje cashflow. V každom prípade, ak by aj zlato stúplo stovky percent, je vysoko pravdepodobné že rovnako stúpnu aj ceny iných tovarov a služieb, a teda de facto investor nič nezarobí. Vyššie úroky na potlačenie inflácie na mene by pravdepodobne vyrovnávali inflačný rast, a teda by nemali až takú stratu, ako sa všeobecne ľudia obávajú. Samozrejme, to by nemohlo dôjsť k situácii ako v medzivojnovom Nemecku, čo je však v súčasnej situácii takmer nemožné.

www.shf.vg Slovak Hedge Fund


Foto: redakcia