Len sedem percent ľudí na Slovensku nikdy nepoužilo internet, v porovnaní s EÚ viac nakupujeme cez internet
Vlani len 7 percent ľudí na Slovensku v štatistickom zisťovaní uviedlo, že nikdy nepoužili internet. Slováci a Slovenky navštevujú internet rovnako intenzívne, ako je priemer Európskej únie. Priority sa však líšia.
Vedieme v nákupoch cez internet, ale zaostávame v internetovom bankovníctve. Na sociálnych sieťach je aktívna rovnaká časť slovenskej populácie než v únii, ale komunikácia s verejnou správou cez internet je oveľa redšia.
Pred pandémiou 12 percent osôb na Slovensku nikdy nevyužilo internet. Vlaňajších 7 percent ľudí bez internetovej skúsenosti je podľa Eurostatu už porovnateľných s priemerom za Európsku úniu. Digitálnu medzeru medzi úniou a Slovenskom pomohlo zmazať vynútené používanie elektronických služieb počas pandémie. Zatváranie obchodov, úradov, škôl a firiem viedlo k častejšiemu online objednávaniu tovarov, ale aj stravovacích, dopravných, obslužných, niekde aj zdravotných služieb. Zovšedneli streamovacie kanály, online vyučovanie či pracovné porady.
Podiel ľudí, ktorí nemajú žiadnu skúsenosť s internetom, klesal naprieč Slovenskom. V Bratislavskom kraji až na 2 percentá. Na východnom Slovensku však naďalej zostáva 10 percent obyvateľov vo veku od 16 do 74 rokov, ktorí ešte nikdy nevyužili internet. Väčšinou nemajú potrebné zručnosti, preto sú vylúčení z digitálnej ekonomiky. Desať percent nie je kritický podiel, tretina európskych regiónov má rovnaké alebo horšie výsledky. Zarážajúci je nepatrný pokrok v ostatnom desaťročí.
Čoraz viac ľudí chodí na internet každý deň. Či už na súkromné, alebo pracovné účely, v práci alebo doma. Digitálne najsilnejší Bratislavský kraj s 90 percentami denných návštevníkov internetu je na tom rovnako ako oblasť Prahy, Berlína či Hamburgu. Západné, stredné a východné Slovensko sú s 80 percentami porovnateľné s Burgenlandom či Bavorskom.
Už pred pandémiou patrili Slováci a Slovenky medzi skúsených objednávateľov tovarov cez internet. Online nákupy sa nesústredili len v mestských sídlach. Do vidieckych oblastí smerovali internetové nákupy častejšie, než je zvykom na vidieku v únii. Je to podmienené veľkostne i sortimentne menším spotrebiteľským trhom, ale aj horším pokrytím odľahlých obcí predajňami. Užívateľská potreba nakupovať cez internet súvisí aj so slabou dopravnou prepojenosťou vidieckych oblastí. Internetové objednávky obsahovali potraviny a drogériu v rovnakej miere, odevy a voľne dostupné lieky vo väčšej miere, e-knihy a služby v menšej miere, ako bol priemer EÚ. Vo väčšom rozsahu Slováci a Slovenky nakupovali tovar z Ázie.
Počas pandémie Slovensko patrilo medzi krajiny EÚ s najväčším rozmachom online nakupovania. Vlani až 77 percent ľudí uviedlo, že v ostatných 12 mesiacoch objednávali tovar alebo služby cez internet. V EÚ to bolo 68 percent. V únii je len zopár krajín, vrátane Luxemburska, Dánska či Holandska, kde online nakupuje väčšia časť populácie ako na Slovensku. Zloženie internetových nákupných košíkov v týchto bohatších krajinách sa od slovenského odlišuje. Ich obyvatelia viac platia za komerčné služby.
Odlišný je aj spôsob platenia za tovary a služby. Kým v Dánsku a Holandsku vyše 90 percent ľudí používalo internetové bankovníctvo, na Slovensku iba necelých 50 percent. Nižší podiel ľudí s internet bankingom v únii má len Bulharsko a Rumunsko, kde veľa obyvateľov nemá bankový účet. Pri rozsiahlom využívaní online nakupovania na Slovensku to pravdepodobne nesúvisí s prístupom k internetu ani s nevlastnením bankového účtu. Môže ísť o rozhodnutie jednotlivca, ktoré závisí od dôvery. Tá bola doposiaľ založená na osobnom prístupe ku klientovi. Význam e-služieb bude narastať spolu s rastúcimi poplatkami za úkon na pobočke, so zatváraním bankových pobočiek či s rozširovaním činnosti virtuálnych bánk.
Smartfóny a tablety dali internetu okrem jeho informačného či nákupného zamerania aj veľmi obľúbenú komunikačnú funkciu. Rovnako ako v EÚ, aj na Slovensku je viac ako polovica obyvateľov aktívna na sociálnych sieťach, na Facebooku, Instagrame, Snapchate, TikToku alebo Twitteri. Európskymi lídrami v tomto smere sú Dánsko a Maďarsko. V kontaktovaní verejných inštitúcií cez internet však zaostávame. Málo online kontaktov s verejnou správou majú najmä ľudia s nízkym vzdelaním, mladí, nepracujúci či ľudia narodení v zahraničí. Pandemické obdobie ukázalo, že ľudia rýchlo nabehnú na digitálne technológie v oblastiach, ktoré im to vedia ponúknuť. Najlepšiu ponuku dali obchodné kanály. Verejný a finančný sektor zaostal.
Zdroj: SITA, Foto: redakcia
Tweet