Od marca sa na Slovensku začína uplatňovať nový zákon o preverovaní zahraničných investícií
Od 1. marca tohto roka sa na Slovensku začína uplatňovať nový zákon o preverovaní zahraničných investícií, ktorý sa zameriava najmä na bezpečnosť krajiny a ochranu kritickej infraštruktúry.
Štát môže investíciu zakázať, aj udeliť miliónovú pokutu. V tlačovej správe na to upozorňuje advokátska kancelária Ružička and Partners.
Popri už existujúcich sankciách na podnikanie so spoločnosťami z Ruska a Bieloruska ide podľa advokátskej kancelárie o ďalší krok, ktorý posilní dôkladnú kontrolu investorov z tretích krajín. Nový zákon znamená prísnejšiu kontrolu subjektov so sídlom mimo Slovenska alebo Európskej únie alebo tých, ktorí síce v EÚ sídlia, no sú ovládané z tretích krajín. „Zákon sa bude aplikovať na zahraničné investície realizované po 1. marci 2023. Nevzťahuje sa na tie, ktoré sa uskutočnili predtým,“ upozornil František Mark Molnár z advokátskej kancelárie Ružička and Partners. Popri už existujúcich reštriktívnych opatreniach predstavuje tento zákon pre firmy ďalší relevantný dôvod na dôkladné due diligence, teda preverenie zmluvných partnerov pochádzajúcich z tretích krajín a na kontrolu predmetu uzatváraných zmlúv.
Zákon rozdeľuje zahraničné investície na tzv. kritické a ostatné. Rovnako rozdeľuje i práva a povinnosti, ktoré s nimi súvisia. Kritickou zahraničnou investíciou je investícia, pri ktorej existuje zvýšené riziko negatívneho vplyvu na bezpečnosť alebo verejný poriadok Slovenska. Také budú po novom bez predošlého preverenia vyslovene zakázané. Typy investícií bude svojim nariadením konkretizovať vláda. „Pôjde napríklad o rôzne investície v oblasti obrany, digitálnych služieb, či iných prvkov kritickej infraštruktúry,“ upresňuje partner advokátskej kancelárie Ružička and Partners Ján Azud.
V prípade kritických zahraničných investícií bude zahraničný subjekt povinný pred samotným uskutočnením investície podať žiadosť o preverenie na Ministerstvo hospodárstva SR. Ministerstvo hĺbkovo preverí riziko negatívneho vplyvu tejto investície a vydá následne rozhodnutie, ktorým investíciu buď povolí, povolí ju podmienečne, alebo ju zakáže. Aj v prípade ostatných, teda „nekritických“ zahraničných investícii, môže subjekt podať žiadosť o preverenie. Preventívne preskúmanie ho môže následne ušetriť ťažkostí, ak by rezort hospodárstva spustil kontrolu dodatočne na základne iného podnetu.
„Na rozdiel od kritickej zahraničnej investície, ide o dvojstupňový proces. V prvom kroku ministerstvo hospodárstva posúdi riziko negatívneho vplyvu zahraničnej investície. Ak ministerstvo riziko identifikuje, začne sa rovnaký postup ako pri kritických investíciách,“ vysvetľuje Molnár. Ak však investíciu neposúdi ako rizikovú, rezort o tom len zašle potvrdenie a proces sa tým ukončí. Rovnaký právny účinok má tiež, ak ministerstvo hospodárstva do 45 dní odo dňa doručenia žiadosti o preverenie neodošle oznámenie o začatí preverovania zahraničnej investície vôbec.
Zdroj: SITA, Foto: redakcia
Tweet