Politik s manažérskymi skúsenosťami

Autor: Jozef Ryník
18.05.2009 (10:56)

Ivan Štefanec v parlamente pomerne krátko, ale v biznise sa pohybuje už skoro dve desaťročia. Má bohaté manažérske skúsenosti z viacerých pozícii aj firiem. Tvrdí, že etika a morálka patria do podnikania a teší sa, že to už pochopili viacerí biznismani na Slovensku.


Prečo ste sa rozhodli študovať ekonómiu?
Zaujímala ma skôr matematika ako exaktná veda, ale lákala ma aj ekonómia. Preto som šiel na odbor matematicko-ekonomické výpočty. Neskôr som zistil, že matematika je veľmi dôležitá v účtovníctve aj pri riadení podniku.

Po škole ste sa však venovali programovaniu
Áno začal som pracovať v Považských strojárňach ako programátor Zažil som počítačové začiatky s diernymi štítkami. Dnes, keď si zapnem notebook je to v porovnaní s tým ako som ja začínal taký malý zázrak.

Po roku 1989 ste študovali MBA na Rochester Institute of Technology v New Yorku. Bolo ľahko sa tam dostať a kto vám to financoval?
Sám som sa rozhodol investovať do vzdelania, lebo som vedel, že sa mi to rýchlo vráti. Robil som si ašpirantúru na Vysokej škole ekonomickej a uvidel som túto ponuku na nástenke. Prihlásil som sa a po selekcii z niekoľkých stovák ľudí nás zobrali pár desiatok. Keďže štipendium vtedy nebolo finančne mi pomohli Považské strojárne, kde som vtedy pracoval. Stálo to 16 tisíc korún, čo bolo vtedy viac ako ročný príjem.

Čo vás tam učili?
Vysvetľovali nám ako funguje trhová ekonomika. Najdôležitejšie pre mňa to bolo, že vzdelanie bolo nové obsahom, formou aj spôsobom ako sa učilo. Mal som šťastie ja na profesorov medzi, ktorými boli nositelia nobelových cien, či poradcovia amerických prezidentov.

Potom ste sa rozhodli vedomosti uplatniť nie v školstve, ale v biznise. Riadili ste poradenskú firmu Ernst & Young aj Coca Colu. Aký bol rozdiel v ich riadení?
V Ernst & Young som zažil proces transformácie firiem zo štátnych kolosov na akciovky a nazrel som do ich vnútra. Neskôr som nadobudol pocit, že by som si okrem radenia ako riadiť firmu rád vyskúšal vedenie firmy na vlastnej koži a využil som ponuku stať sa finančným riaditeľom Coca-Coly. Tam som získal medzinárodné skúsenosti z riadenia, ale aj kontakt s politikou.

Z biznisu ste odišli do politiky a boli ste splnomocnenec vlády pre zavedenie eura. Pomáha dnes v čase krízy euro podnikateľom alebo skôr im láme krky?
Myslím si, že pomáha. Je stabilizátorom. Najlepším dôkazom je to, že mnohé európske krajiny avizujú, že by radi euro prijali.

Ale exportéri sa z jeho sily netešia
To je pravda, ale je to len vec dočasná. Je to vec uhla pohľadu. Exportéri sa sťažujú na jeho silu, ale importéri naopak dovážajú tovar lacnejšie. Myslím si, že sa preháňa vplyv nastavenia kurzu eura na slovenskú ekonomiku. Susedné krajiny svoje meny devalvovali, ich tovary pre nás zlacneli, ale pomôže im to iba dočasne. Keďže oni devalvovali my sme zbohatli.

Založili ste podnikateľské združenia s dôrazom na etiku v podnikaní. Patrí etika a morálka do podnikania?
Určite áno. Založili sme s kolegami Podnikateľskú alianciu Slovenska lebo sme mali pocit, že podnikateľ sa vnímal v negatívnom svetle. Pre mňa je podnikateľ človek, ktorý sa stará nielen o seba a rodinu, ale aj o svojich zamestnancov. Mal by podnikať férovo. Myslím, že od 90. rokov sa etika v podnikaní posunula smerom dopredu.

Venujete sa aj európskej integrácii. Kde sú hranice jej rozširovania?
Podľa mňa do Európy patria všetky balkánske krajiny, geograficky aj kultúrne. Otáznejšie je Turecko, ktoré je kultúrne aj sociálne niekde inde. Po hromadnom vstupe krajín v roku 2004 však Európa potrebuje trocha viac času na vstrebanie nových krajín, a preto sa rozširovanie trocha spomalilo. Ukrajina tiež patrí do Európy, ale musí ešte prejsť dlhou cestou.

Aké máte skúsenosti s bankami, osobne, ale aj ako bývalý riaditeľ podniku?
Banky urobili od 90. rokov veľké pokroky. Pamätám si, ako sme k nim chodili ešte z Coca-Coly prosiť o úver a napokon sme si požičali v zahraničí, lebo tam boli úroky nižšie. Okolo obeda sa nám nikto v banke nevenoval, lebo mali obedňajšiu prestávku. Dnes sa už správajú proklientsky.

Aké bankové služby využívate?
Na pobočku chodím minimálne. Platby riešim cez internetbanking, peniaze si vyťahujem z bankomatu.

Potrebuje bankový sektor viac regulácie?
Nemám ten pocit. Bankový sektor je predsa najregulovanejší na trhu. To čo zlyhalo boli subjekty regulácie a nie princípy regulácie.

Môžu banky na Slovensku doplatiť na problémy svojich matiek v zahraničí?
To riziko tu je, ale na to je tu kontrola NBS, aby to ustrážila.

Čiže ona môže napríklad zabrániť preliatiu kapitálu z slovenských bánk do zahraničných?
To nie, ale môže upozorniť na to, že sa také niečo deje.

Čoskoro splynú Istrobanka a ČSOB. Myslíte si, že fúzie budú na Slovensku pokračovať?
Neočakávam to vo veľkom rozsahu, ale fúzie sú prirodzenou súčasťou trhu.

Čo si myslíte o nápade obmedziť marže pre obchodníkov?
Je to nezmysel. Ceny sa majú tvoriť na základe ponuky a dopytu. Ak budeme do tvorby cien vstupovať pokazíme tým obchodné vzťahy.

Je správne zdaňovať dividendy spoločností?
Nemalo by to efekt, lebo zahraničné firmy by si našli cestu ako sa tejto dani vyhnúť. Vôbec dodatočné zdaňovanie nemá v čase krízy opodstatnenie. Skôr by sme mali dane znižovať a zjednocovať ich výber s odvodmi.

Nemá znižovanie daní a odvodov iba dlhodobý efekt a nepomôže ihneď?
Keď znížite dane podnikateľovi tomu sa hneď znížia preddavky a neprepustí ľudí. Tiež zamestnancom sa zvýšia výplaty a môžu hneď peniaze použiť na spotrebu.

A čo ich negatívny vplyv na rozpočet?
Pripúšťam, že krátkodobo to môže nastať, ale prax ukázala, že keď sme znížili dane v roku 2004 výpadky neboli a daňová disciplína sa zlepšila.