Rast spotrebiteľských cien sa v októbri zmiernil
Medziročná inflácia meraná národnou metodikou dosiahla v októbri 2,7 %.
Rast cien na Slovensku sa v októbri zmiernil. Inflácia meraná národným indexom spotrebiteľských cien totiž podľa údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ) dosiahla v desiatom mesiaci 2,7 % a oproti septembru spomalila o 0,2 percentuálneho bodu. V priemere za desať mesiacov roka tak ceny na Slovensku medziročne stúpli o 2,6 %. Medzimesačne v októbri oproti septembru ceny dokonca mierne klesli o 0,1 %, čo bol vôbec prvý medzimesačný pokles cien v tomto roku.
Na medziročnej báze vzrástli najmä ceny za potraviny a nealkoholické nápoje o 4,8 %, vzdelávanie o 4,5 %, rozličné tovary a služby o 4 % a za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a ostatné palivá o 3,8 %. Oproti vlaňajšiemu októbru rástli aj ceny za alkoholické nápoje a tabak o 2,7 %, pošty a spoje o 2,3 %, rekreáciu a kultúru o 1,8 %, nábytok, bytové zariadenie a bežnú údržbu domácnosti a reštaurácie a hotely zhodne o 1,6 %, zdravotníctvo o 1,1 % a odevy a obuv o 0,5 %. Klesli iba ceny v doprave o 1,2 %.
Medzimesačne v októbri oproti septembru klesli ceny v doprave o 2 % a ceny potravín a nealkoholických nápojov o 0,5 %. Naopak vzrástli ceny v reštauráciách a hoteloch a za rozličné tovary a služby zhodne o 0,5 %, za nábytok, bytové zariadenie a bežnú údržbu domácnosti o 0,4 %, odevy a obuv a rekreáciu a kultúru zhodne o 0,3 %. Mierne, o 0,1 %, zdraželi aj alkoholické nápoje a tabak, bývanie, voda, elektrina, plyn a ostatné palivá, zdravotníctvo a vzdelávanie. Na septembrovej úrovni zostali ceny za pošty a spoje.
Medziročná jadrová inflácia, ktorá sleduje spotrebiteľské ceny s vylúčením regulovaných cien a administratívnych zásahov v oblastí daní, v októbri dosiahla 2,4 %, pričom v septembri to bolo 2,6 %. Čistá inflácia, ktorá na rozdiel od jadrovej nezohľadňuje ani vývoj cien potravín, dosiahla v októbri 1,7 %, v septembri bola na úrovni 2 %.
K spomaleniu inflácie podľa analytikov menového úseku Národnej banky Slovenska (NBS) prispel najmä vývoj dopytovej inflácie. „Jej spomalenie bolo ovplyvnené októbrovým poklesom cien leteckej dopravy o takmer 42 %. Napriek poklesu cien leteniek bola dopytová inflácia vyššia v porovnaní s očakávaniami poslednej prognózy NBS,“ uvádza sa v komentári menového úseku.
Hlavným ťahúňom rastu cien na druhej strane zostali potraviny. „Napriek tomu, že počas niektorých mesiacov v rokoch 2017 a 2018 rástli ceny potravín a nealkoholických nápojov rýchlejšie ako teraz, tempo ich aktuálneho medziročného zvyšovania - v posledných štyroch mesiacoch na úrovniach 4,7 až 5,2 % - je pomerne výrazné,“ uviedla analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská.
Pod aktuálny vývoj cien potravín sa podľa nej zrejme podpisuje ešte stále africký mor ošípaných vplývajúci na vyššie ceny mäsa. „Svoju rolu ale zohrávajú aj takpovediac mzdové náklady súvisiace s príplatkami za prácu v noci či cez víkend alebo samotný rast minimálnej mzdy. Cenotvorbu v prípade potravín ale ovplyvňuje aj stav tohtoročnej úrody u nás či vo svete a s tým súvisiace aj ceny agrokomodít na svetových trhoch,“ dodala.
Rast cien by sa pritom mal podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka aj v nasledujúcich mesiacoch pohybovať blízko úrovne 3 %. Medziročnú infláciu by mal totiž v závere roka dočasne podporiť silný bázický efekt u cien pohonných hmôt, keďže ropa v závere minulého roka výrazne zlacnela. „Dynamický rast cien by si mohli uchovať aj ceny potravín, avšak svoj vrchol by už mohli mať za sebou. Podobne, tlak z dopytovej inflácie by sa mal postupne stabilizovať a na prelome rokov by sa mohol začať pozvoľna zmierňovať, a to pod vplyvom slabnúceho ekonomického rastu,“ dodal Koršňák s tým, že nižšie dopytové tlaky by sa mali na inflácií naplno prejaviť v roku 2020, kedy sa očakáva jej návrat k úrovni 2 %.
Zdroj: SITA, Foto: redakcia
Tweet