Slovenská ekonomika od revolúcie dobieha západ, časy Tatranského tigra sú však už preč

13.11.2019 (16:00)

Najväčšej dynamike počas posledných tridsiatich rokov sa slovenské hospodárstvo tešilo po roku 2000 až do hospodárskej krízy v roku 2009, kedy zaznamenalo aj dvojciferný rast.

Slovenské hospodárstvo po Nežnej revolúcii zväčša rástlo a dobiehalo vyspelejších západných susedov. Vôbec najvýkonnejšie však bolo po roku 2000 vplyvom proeurópskych reforiem a integrácie do západných štruktúr. Dočkali sme sa dokonca aj dvojciferných rastov hospodárstva a slovenská ekonomika si v tomto období vyslúžila prezývku Tatranský tiger.

„Aj keď v prvých rokoch samostatnej republiky po 1. januári 1993 bola ekonomika v málo priaznivej pozícii, koncom 90-tych rokov začalo Slovensko svoju cestu dynamického ekonomického rastu a rozvoja. Podujalo sa zrealizovať ťažkú úlohu prechodu na trhovú ekonomiku a uspelo,“ konštatovala analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.

Medzi míľnikmi hodnými spomenutia v hospodárskom vývoji Slovenska za posledných tridsať rokov je pritom podľa nej najmä vstup do Európskej únie, neskôr eurozóny, ale aj vstup do Schengenu. „Členstvo v Schengene má pre Slovensko ako malú otvorenú ekonomiku kľúčový význam. Uľahčuje nielen cestovanie za prácou v zahraničí či rekreáciou, ale znižuje náklady a čas, čím výrazne prispieva k fungovaniu jednotného trhu Európskej únie,“ dodala.

Ako doplnil analytik VÚB banky Michal Lehuta, dnešný hrubý domáci produkt na obyvateľa je podľa výpočtov databázy Angusa Maddisona oproti tomu z roku 1989 viac ako dvojnásobný. „Po veľkom hospodárskom prepade v rokoch 1990 až 1993 slovenská ekonomika dlhodobo rastie, s výnimkou krízového roku 2009. A rastie zvyčajne rýchlejšie ako je priemer Európskej únie, čo znamená, že vyspelé krajiny v hospodárskej výkonnosti dobiehame,“ tvrdí.

V posledných rokoch je však hospodársky rast podstatne pomalší, ako pred hospodárskou krízou v roku 2009, keď napríklad v roku 2007 ekonomika Slovenska vykázala vyše 10-percentný rast. „Model dobiehania založený na relatívne lacnej pracovnej sile a nie top sofistikovaných zahraničných investíciách sa tak, zdá sa, vyčerpal,“ dodal Michal Lehuta.
 
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák