Slovensko v tomto roku plánuje viac investovať
Za posledných desať rokov sú kapitálové výdavky priemerne 3,8 % HDP. Je to porovnateľné s priemerom Európskej únie s podielom 3,6 %.
Medzi členskými štátmi však podľa Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) existujú rozdiely v investičnej intenzite, keďže vyspelejšie ekonomiky investujú v priemere menej. Slovensko od roku 2016 zaostáva za podobne rozvinutými krajinami vstupujúcimi do EÚ po roku 2004. Vyplýva to zo správy o hodnotení investícií za rok 2022, ktorú v stredu vzala na vedomie vláda.
Slovensko plánuje v roku 2023 investovať o 1,8 mld. eur viac ako v roku 2022. Investičná obálka sa v nasledujúcom roku zväčší o vyše tri miliardy eur oproti priemeru rokov 2019 až 2022. Navýšenie je podľa Útvaru hodnoty za peniaze spôsobené najmä novými zdrojmi Plánu obnovy a odolnosti a dočerpávaním európskych fondov.
Na Slovensku naďalej pretrváva problém s čerpaním kapitálových výdavkov. Rok 2022 bol špecifickým pre skokové zdraženie materiálov na trhu, dôsledkom čoho sa rušili alebo prehodnocovali zmluvy na investičné projekty. Pre zefektívnenie čerpania je podľa ÚHP nutné zlepšiť ako fázu prípravy, tak aj fázu obstarávania a realizácie projektov. Vo fáze plánovania a prípravy sú nevyhnuté kvalitné investičné plány naviazané na prípravu rozpočtu a spriorizované návratné projekty. Pri fáze obstarávania a realizácie sú jedným z problémov podľa analýzy zle pripravené podklady do verejného obstarávania alebo nutné zmeny technického riešenia, čo vedie k posunom termínov a nedodržiavaniu harmonogramu prác.
Okrem hodnotenia investičných projektov analýza obsahuje investičné témy, ktoré pri správnom uplatnení môžu priniesť značné úspory. Zmena hranice hodnotenia projektov môže podľa ÚHP priniesť viac pridanej hodnoty. Zníženie hranice na 1 mil. eur v roku 2020 prinieslo výrazný nárast počtu hodnotení s otáznou pridanou hodnotou. Malé projekty, pod 10 mil. eur v IT a 40 mil. eur v ostatných oblastiach, tvoria väčšinu hodnotení, prinášajú však minimum úspory. Väčšiu pridanú hodnotu má podľa ÚHP analýza pri väčších projektoch, ktoré zachytáva vo fáze, kedy je priestor na zváženie iných alternatív a prehodnotenie technických riešení. Zjednotením hranice hodnotenia investícií projektov na 10 mil. by bolo možné zamerať na prioritné projekty s potenciálne vyššou úsporou.
Slovensko stále nemá jednotné usmernenie, kedy by mali štátne zmluvy obsahovať inflačnú doložku. Séria krízových udalostí zvýšila tlak na vytvorenie štandardov pre kompenzáciu inflačného rastu v štátnych zmluvách. Jedným z riešení je podľa ÚHP inflačná doložka, ktorá by mala minimalizovať riziko nadmerného navýšenia nákladov zhotoviteľa pri kritických položkách. Štát má zároveň profitovať aj z poklesu cien, nie len kompenzovať nárasty.
Obnova štátnych budov nie je koordinovaná a nemá priorizáciu. Štátna správa vlastní takmer 10-tisíc budov, z toho približne 75 % z nich potrebuje rekonštrukciu s celkovými odhadovanými nákladmi v miliardách eur. Tieto budovy dnes produkujú vyše 0,5 % skleníkových plynov celého Slovenska. ÚHP preto pripravilo metodiku pre systematickú obnovu budov s najvyššou hodnotou za peniaze.
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák
Tweet