Slovensko zaostáva v miere decentralizácie, jej ďalšia vlna môže priniesť zrýchlenie ekonomického rastu
Podľa analýzy inštitútu INEKO a Podnikateľskej aliancie Slovenska by medzi priority štátu mal patriť audit vykonávania prenesených a originálnych kompetencií obcí tak, aby celkový objem zdrojov pre samosprávy zohľadňoval rozsah a finančnú náročnosť kompetencií.
Slovensko zaostáva v miere decentralizácie. Ako vo svojej analýze upozorňuje inštitút INEKO a Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS), dopyt po novej reforme v tejto oblasti pritom prichádza nielen zvnútra štátu, keď sa jej dožadujú hlavne samosprávy či podnikatelia. Podľa zistení Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) môže decentralizácia viesť k zrýchleniu ekonomického rastu a vo všeobecnosti platí, že decentralizovanejšie štáty sú bohatšie. Ak by napríklad Slovensko dosiahlo úroveň decentralizácie Švédska, zvýšil by sa podľa modelu OECD potenciálny produkt slovenskej ekonomiky až takmer o 10 percentuálnych bodov.
V roku 2019 bol podiel výdavkov územnej samosprávy na úrovni 17,47 % výdavkov verejného sektora. V porovnaní s inými krajinami máme menej decentralizované zdravotníctvo, sociálnu ochranu, dopravu, ochranu životného prostredia a tiež zabezpečovanie verejného poriadku. Blízko priemeru OECD majú samosprávy na Slovensku výdavky v oblasti vzdelávania, nad priemerom je podiel výdavkov v oblasti stavebného a územného rozhodovania. Nevyhovujúci je podľa analýzy spôsob financovania samospráv, ktoré sú príliš závislé od centrálne vyberaných zdrojov. Osobitným problémom sú aj sťažnosti samospráv, že prideľované zdroje nezodpovedajú nákladnosti kompetencií, ktoré vykonávajú.
Podľa INEKO a PAS by preto medzi priority štátu v tejto oblasti mal patriť audit vykonávania prenesených a originálnych kompetencií obcí tak, aby celkový objem zdrojov pre samosprávy zohľadňoval rozsah a finančnú náročnosť kompetencií. „Ak vláda pridá samosprávam nové kompetencie, má vždy presne kvantifikovať náklady daných opatrení a príslušne upraviť koeficienty týkajúce sa financovania samospráv tak, aby boli ich rozpočty adekvátne navýšené," približuje analýza. Ako kľúčový problém sa ukazuje rozdrobenosť samospráv a ich spájanie zase ako ako nástroj, cez ktorý by sa mohla spustiť ďalšia vlna decentralizovania. Štát by sa preto mala pri reforme verejnej správy zamerať na podporu spolupráce obcí a prijať schému kompetenčného rozvrstvenia podľa veľkosti obcí alebo ich združení.
Vláda by mala zároveň podľa zverejnených odporúčaní čo najskôr zaviesť daňový mix, aby príjmy samospráv záviseli od viacerých centrálne vyberaných daní. V 10-ročnom prechodnom období by sa mali zásadne zvýšiť dane z majetku a znížiť dane a odvody z práce. V praxi by takéto prechodné obdobie znamenalo, že obce by vopred vedeli o tom, že v ďalších rokoch budú dostávať postupne menej a menej zdrojov z daňových príjmov štátu a boli by nútené sa tomu prispôsobiť, a postupne zvyšovať svoje príjmy inými cestami, pričom predpokladom je, že by sa tak dialo práve prostredníctvom zvyšovania daní z nehnuteľností. Pri rozhodovaní o ďalšej decentralizácii odporúčajú analytici hľadať inšpiráciu v Českej republike, kde po zrušení okresných úradov vykonáva ich pôvodné úlohy samospráva.
Zdroj: SITA, Foto: redakcia
Tweet