Uvádza sa to v správe OECD o porovnaní hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa v parite kúpnej sily krajín OECD za rok 2002, ktorú organizácia uverejnila v utorok
Slovensko patrí v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) k členským krajinám s najnižším príjmom na obyvateľa. Uvádza sa to v správe OECD o porovnaní hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa v parite kúpnej sily členov OECD za rok 2002, ktorú organizácia zverejnila v utorok. Takéto porovnanie robí OECD raz za tri roky. V skupine najchudobnejších členov za rok 2002 sa okrem Slovenska ocitlo aj Poľsko, Rusko, Rumunsko, Chorvátsko, Bulharsko, Mexiko, Litva, Lotyšsko, Turecko, Estónsko a Macedónsko. Česká republika spolu s Maďarskom sa ocitli v skupine so stredne nízkym príjmom na obyvateľa, čo je o jeden stupeň vyššie.
Hodnotené krajiny rozdelila OECD do štyroch skupín, pričom kritériom na toto rozdelenie bol index HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily. Index berie do úvahy priemer HDP na obyvateľa v tridsiatich členských krajinách OECD a dostal hodnotu 100. V skupine s najvyšším HDP na obyvateľa a indexom vyšším ako 120 sa umiestnili Luxembursko, Nórsko, USA, Írsko a Švajčiarsko.
V skupine krajín s indexom medzi 120 až 100 sú Rakúsko, Dánsko, Holandsko, Kanada, Island, Veľká Británia, Belgicko, Švédsko, Austrália, Fínsko, Francúzsko, Japonsko, Taliansko a Nemecko. Podľa hodnotenia OECD ide o krajiny so stredne vysokým príjmom na obyvateľa.
V ďalšej skupine, so stredne nízkym príjmom, sa okrem už spomínaných ČR a Maďarska nachádzajú Španielsko, Izrael, Nový Zéland, Cyprus, Grécko, Portugalsko, Slovinsko, Južná Kórea a Malta. Ich index HDP na obyvateľa sa pohybuje medzi 99 až 50.
Nakoniec posledná skupina, kam patrí aj Slovensko, je tvorená krajinami s indexom nižším ako 50.
Metóda parity kúpnej sily porovnáva vygenerovaný HDP krajiny na obyvateľa s prihliadnutím na kurzové a cenové rozdiely v hodnotených krajinách. Porovnávací kôš pritom tvoria ceny približne 3 tis. produktov a služieb ktoré najvýraznejšie prispievajú k tvorbe HDP. Tento prístup umožňuje porovnať ekonomicky merateľnú kvalitu života ľudí v rôznych krajinách.