Štát podľa INESS zdaňuje naše hriechy podľa toho, koľko finančných prostriedkov zrovna potrebuje
Výnosy žiadnej z tzv. „sin taxes“ na Slovensku sa v skutočnosti nepoužívajú na krytie nákladov, ktoré zdaňovaná činnosť spôsobuje.
Štát zdaňuje naše hriechy podľa toho, koľko zrovna potrebuje. Výška takýchto daní sa nevyvíja podľa zmeny spoločenskej nebezpečnosti zdaňovaných činností, ale podľa toho, koľko štát potrebuje do rozpočtu. Výnosy žiadnej z tzv. „sin taxes“ na Slovensku sa v skutočnosti nepoužívajú na krytie nákladov, ktoré zdaňovaná činnosť spôsobuje. V tlačove správe na to upozorňuje inštitút INESS.
Úlohou spotrebných daní by malo byť potláčanie negatívnych javov v spoločnosti a znižovanie nákladov, ktoré tieto negatíva prinášajú. Peniaze zo zdanenia alkoholu a fajčenia by tak mali smerovať do zdravotného systému. V prípade benzínu a nafty by mala zasa daň smerovať do znižovania emisií CO2, pri hazarde by mal výnos posilniť výdavky polície, či psychiatrických ambulancií.
„Ak sa pozrieme na spôsob, akým sa stanovujú tieto dane a na základe čoho sa počítajú náklady externalít, tak zistíme, že je to vlastne len taká zásterka," uviedol hlavný analytik INESS pre verejné financie a sociálnu oblasť Radovan Ďurana. Práve spotrebné dane sa podľa neho často stanovujú aj podľa toho, ako vedia jednotliví producenti spolupracovať s vládami, niektorí sú s vládami kamaráti - niektorí menší, niektorí väčší.
Príklad alkoholu podľa INESS ukazuje najlepšie, ako zdaňovanie ignoruje efekt spoločenských nákladov. Objem vybratej dane z alkoholu sa za posledných sedem rokov zvýšil len približne o 5 mil. eur. V roku 2015 sme na tejto dni vybrali 266 mil. eur a podľa prognózy na rok 2022 to má byť 271 mil. eur. Po započítaní inflácie a nárastu miezd nemá táto daň podľa Ďuranu prakticky žiadny efekt. Iná je situácia v prípade tabaku, kde daň neustále rastie. V roku 2015 sa na dani z tabaku vybralo 650 mil. eur, tento rok by to malo byť už 900 mil. eur. „To znamená nárast o 250 mil. eur, teda v podstate o celú daň z alkoholu,“ uvádza Ďurana. Poukazuje pritom na kontext výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Na zdravotnom poistení zaplatia ekonomicky aktívni ľudia 4,5 mld. eur a veľká časť týchto ľudí si vlastne zaplatí na dani o pätinu naviac.
INESS sa tiež zaoberal analýzou spoločenských nákladov hazardu. Žiadne štúdie alebo dáta o dopadoch napríklad na rozbité rodiny, rozvody, o samovraždách, či nákladoch na liečbu závislých na hazarde však na Slovensku nenašiel. „To ma zarazilo, pretože hazard zdaňujeme už teraz. Časť z toho výnosu ide obciam, ktoré majú pre herne zvýšené náklady napríklad na mestskú políciu, ale väčšia časť ide do štátneho rozpočtu,“ uviedol Ďurana. Z hazardu štát na daniach ročne vyberie 260 mil. eur, z jeho pohľadu je tak spoločenská nákladnosť hazardu rovnaká ako spoločenská nákladnosť alkoholu.
Najviac si štát ukrajuje z predaja palív, kde výnos z dane dosahuje 1,3 miliardy eur. Len jedna tretina z tohto výnosu pritom smeruje do opráv a výstavby ciest. Dve tretiny sú už dnes reálnou uhlíkovou daňou, čo štát nepriznáva, pretože by ju neskôr nemohol uvaliť na spotrebiteľov. Asi jediný efekt tejto dane, ako i ostatných spotrebných daní, je podľa INESS odrádzanie od spotreby. „To je asi jediný efekt, ktorý spotrebná daň skutočne má, že ak je raz ten produkt alebo služba drahšia, tak to má efekt na výslednú spotrebu," dodal Ďurana.
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák
Tweet