Úspory Slovákov padli na rekordné minimum

Autor: redakčne upravené
25.04.2023 (14:00)

Slováci aktuálne sporia najmenej od roku 1995. Z disponibilných príjmov si priemerná domácnosť v závere minulého roka odložila len 3,6%.

A to do týchto úspor štatistici započítavajú aj odvody do 2. dôchodkového piliera, ktoré z celkových úspor aktuálne tvorili viac ako polovicu. Môže za to najmä rekordná inflácia a snaha ľudí udržať si reálnu úroveň spotreby z minulosti. V celej eurozóne pritom miera úspor dosahuje viac ako trojnásobné úrovne (14,1%). Od pandémie tiež výrazne poklesla, no nie pod predpandemické bežné úrovne 12-13%.

Negatívny trend vidno na bankových vkladoch domácností na Slovensku. Podľa databázy NBS, vklady na bežných a termínovaných vkladoch v januári 2022 boli na maxime a dostahovali výšku 46,4 miliardy eur. K februáru 2023 dosahujú už „len“ 46,0 miliardy. V čistom tak úspory ľudí na bežných a termínovaných účtoch za uplynulý rok nie len, že o nič nenarástli, ale dokonca poklesli o 400 miliónov. Bolo to po prvýkrát od Veľkej recesie v roku 2009. Pritom tieto zdroje sú najdôležitejšou časťou bankových pasív využívaných na úverovanie ekonomiky.
Na jednej strane rekordne nízka miera úspor pomáha ekonomike v jej ťažších časoch, keď domácností po pandémii štedro míňajú, no na druhej si takto „prejedajú“ časť možnej spotreby z budúcnosti. Pri 15%-nej inflácii a 10%-nom raste miezd sa totiž životná úroveň zamestnancov rýchlo prepadá. Vlani reálna mzda poklesla o 4,6%. Analytici VÚB predpokladajú, že kúpyschopnosť zrejme poklesne o -1,5% aj v tomto roku.

Celkový objem aktív Slovákov poklesol ešte viac ako o spomínaných 400 miliónov. Poklesla totiž aj hodnota zainvestovaných prostriedkov v podielových fondoch, či v životnom poistení. Klesol tiež odhad objemu hotovosti, ktorú domácnosti držia. Celkovo tak Slováci mediročne prišli o úspory vo výške 2,2 miliard eur.

Čistý finančný majetok domácností minulý rok poklesol ešte významnejšie ako hrubé aktíva. Nielenže máme aktív menej, ale zároveň sa domácnosti ďalej zadlžili, medziročne spolu o 4,3 mld. eur. Čistý finančný majetok domácností tak klesol oproti koncu roka 2021 o 6,6 mld., resp. takmer o 12%. V prepočte na obyvateľa sme boli v polovici minulého roku v čistom finančnom majetku na predposlednom mieste rebríčka EÚ, za nami bolo už len Rumunsko. Vývoj v druhej polovici roka 2022 naznačuje, že sme si v tejto našej pozícii nepolepšili, skôr naopak.
 


Tweet