Výdavky na energie a vládne opatrenia navyšujú deficit, bez konsolidácie stúpne podľa RRZ k úrovni 5 % HDP
Ak vláda neprijme konsolidačné opatrenia, bude deficit verejnej správy rásť na celom horizonte prognózy.
Konštatuje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). V roku 2023 by schodok verejných financií mal podľa nich dosiahnuť úroveň 3,7 % HDP, následne v rokoch 2024 a 2025 stúpne až na 5 % HDP.
V roku 2023 sa deficit medziročne podľa rozpočtovej rady navýši vplyvom opatrení vlády. Ide o opatrenia na podporu rodiny, rodičovský dôchodok, valorizácia miezd vo verejnej správe a v zdravotníctve. Taktiež sa deficit navýši vplyvom rastu výdavkov na energie aj napriek pozitívnemu vplyvu ukončenia jednorazových opatrení na riešenie pandémie a pomoc utečencom z Ukrajiny. „Deficit bude pokračovať v raste aj v rokoch 2024 a 2025 vplyvom rastu výdavkov naviazaných na infláciu, ako aj dočasným negatívnym vplyvom z dôvodu dodania armádnej techniky,“ uvádza RRZ.
Ak vláda neprijme konsolidačné opatrenia, čisté zadlženie krajiny sa bude na konci horizontu prognózy nachádzať podľa rozpočtovej rady na úrovni 50 % HDP. Predstavuje to mierny nárast oproti aktuálnemu roku, s úrovňou 49 % HDP. Samotná úroveň deficitov by v rokoch 2023 až 2025 viedla ku kontinuálnemu nárastu dlhu, počnúc rokom 2023 však bude tento vplyv pre infláciu kompenzovaný vysokým tempom rastu nominálneho HDP, vďaka ktorému dočasne klesne úroveň dlhu vyjadrená v pomere na HDP. Čistý dlh klesne v roku 2023 na úroveň 47,6 % HDP, následne sa v rokoch 2024 a 2025 zvýši na úrovne 49,5 % HDP a 50,3 % HDP.
Nad rámec zmien v čistom dlhu bude vývoj hrubého dlhu podľa RRZ ovplyvnený predpokladaným znižovaním potrebnej úrovne likvidity v porovnaní s jej vysokým stavom na konci roka 2021. Na rozdiel oproti vývoju čistého dlhu tak hrubý dlh klesne z úrovne 62,2 % HDP v roku 2021 až o 8,7 percentuálnych bodov na 53,5 % HDP v roku 2025. Dlh je v súčasnosti nad horným limitom dlhovej brzdy. Bez prijatia konsolidačných opatrení by bola úroveň dlhu vyššia ako horný limit dlhovej brzdy na celom horizonte prognózy, pričom v roku 2025 by dlh presiahol horný limit o 1,5 % HDP.
Odhadovaná hodnota indikátora dlhodobej udržateľnosti je vo výške 4,6 % HDP, čo v porovnaní s predchádzajúcim odhadom znamená nižšiu úroveň. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa tak posunula z pásma vysokého rizika do pásma stredného rizika. K zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti prispeli schválené zmeny v dôchodkovom systéme, najmä znovuzavedenie automatického naviazania dôchodkového veku na očakávanú dĺžku života. Naopak, negatívny vplyv na dlhodobú udržateľnosť má podľa rady pokračujúce zhoršovanie výhľadu pre makroekonomický vývoj, dôvodom je Ruskom vyvolaný konflikt na Ukrajine spôsobujúci infláciu a spomalenie reálneho rastu ekonomiky, vrátane očakávaného rastu výdavkov na energie.
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák
Tweet