Zvyšovanie výdavkov rodinnej politiky by sa nemalo diať na základe vykázanej inflácie, myslí si analytik
Inštitút ekonomických a spoločenských analýz nesúhlasí s extra zdanením vybraných sto firiem pre potreby vykrytia inflačnej pomoci štátu.
Zvyšovanie výdavkov rodinnej politiky by sa nemalo diať na základe vykázanej inflácie, ale na základe skutočných cieľov a potrieb rodinnej politiky. Myslí si to riaditeľ Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana. „Výsledkom je, že pre neadresné a neefektívne kroky vláda zrazu hľadá miliardu. Adresná a cielená pomoc odkázaným domácnostiam by bola významne lacnejšia,“ povedal pre agentúru SITA Ďurana.
Šéf INESSu si netrúfol odhadnúť, ktorú stovku firiem nakoniec vláda navyše zdaní, aby našla prostriedky na ohlásenú inflačnú pomoc. „Minister Krajniak hovorí o firmách, ktoré zarábali počas pandémie. Ktoré to sú? Covidové laboratóriá? Firmy dodávajúce antivírové programy na nové počítače, ktoré si kupovali deti? Obávam sa, že firmy budú vyberané zjednodušene, a najskôr dôjde len k zvýšeniu špeciálneho odvodu subjektov v regulovaných odvetviach,“ zdôraznil Ďurana. Vyššie zdanenie tak podľa neho postihne aj vodárne a kanalizácie, či poisťovne.
Práve špeciálny odvod, ktorý zaviedla vláda pre regulované subjekty, je podľa neho príkladom, ako sa daňová politika nemá robiť. Odvod totiž znižuje investície veľkých firiem, a odrádza nových investorov od podnikania na Slovensku. „Odvod mal byť dočasný, ale stal sa z neho trvalý nástroj, ktorý vláda mimo krízu využíva na financovanie neadresných výdavkov,“ konštatoval Ďurana.
Analytici by boli radi, keby extra zdanenie vybraných firiem nakoniec ostalo "v šuflíku". Podobne ako jadrová daň, ktorou vláda hrozila Slovenským elektrárňam. „Avšak zároveň dúfame, že túto daň štát nenahradí tvrdou reguláciou cien,“ uzavrel Ďurana.
Zdroj: SITA, Foto: redakcia
Tweet