Neverím na voľný trh vo všetkých aspektoch

Autor: Jozef Ryník
14.10.2009 (08:45)

Rudolf Autner hovorí, že na finančnej kríze majú nepochybne svoj podiel viny aj ratingové agentúry, ťažisko problému však spôsobili banky. Tie prvé zlyhali, keď neodolali tlakom očakávaní trhu a tie druhé zlyhali tým, že sa odchýlili od svojho pôvodného podnikania - požičiavania peňazí.

Študovali ste techniku ako ste sa dostali k ekonómii?
Pôvodne som chcel študovať zahraničný obchod na Vysokej škole ekonomickej, ale tam som sa nedostal. Tak som sa po roku v praxi rozhodol pre techniku, kde som mal možnosť študovať ekonomickú špecializáciu, ktorá bol veľmi blízka môjmu pôvodnému úmyslu ekonomického štúdia.

Po roku 1989 ste sa dostali do Slovenskej sporiteľne
Začal som ako úverový referent na pobočke v Trnave, neskôr som sa stal vedúcim úverového oddelenia, kde som mal možnosť schvaľovať podnikateľské projekty, pri ktorých posudzovaní sa mi technické myslenie mimoriadne zišlo. Svojimi – vo viacerých aspektoch - rebelatskými názormi som si však vyslúžil pozornosť vedenia banky a dostal som ponuku robiť poradcu generálnemu riaditeľovi.

Ako si vás všimli?
Prihlásil som sa na konferenciu do Bazileja s príspevkom o skúsenostiach z privatizácie v strednej a východnej Európe z pohľadu bánk. Cestu mi mal schváliť generálny riaditeľ, ktorý si odo mňa vyžiadal podklady k môjmu príspevku. Tie ho zaujali a povolal si na z pobočky k sebe na centrálu. Mimochodom, na tu konferenciu som napokon nešiel.

Ako sa v 90. rokoch poskytovali úvery ľahko či ťažko?
V porovnaní s dneškom bolo dostať úver ľahšie. Privatizovalo sa, objavovalo sa množstvo nových projektov. Už ťažšie bolo medzi nimi vyberať tie dobré. Zábezpeky úverov často iba technicky vyhovovali metidike poskytovania úverov, ale ich potenciálna realizačná – trhová – hodnota bola mizerná. Úroky z úverov boli vysoké. Na druhej strane veľa podnikateľov splácalo úvery v hotovosti. Bol to jeden zo znakov tej doby.

Z komerčnej banky ste prešli na ministerstvo financií, čo vás zlákalo do štátnej sféry?
Zvedavosť. No a pozícia, na ktorú som dostal ponuku bola výzvou. Ako štátny tajomník som mal relatívne veľkú zodpovednosť. Bola to mimoriadne dobrá skúsenosť. Veľa som sa naučil. Hodnota mnohého z toho, čo som sa naučil, dodnes neklesla. Som rád, že som mal možnosť stretať veľa múdrych ludí.

Potom ste opäť zakotvili v komerčnej banke- ČSOB v Prahe, kde ste pôsobli ako člen predstavenstva. Za čo ste boli zodpovedný?
Za financie, účtovníctvo a vnútornú správu. Okrem iného aj za komunikáciu s ratingovými agentúrami. Keďže sa mi však nepodarilo do Prahy presťahovať rodinu rozhodol som sa časť svojho času venovať štúdiu. V tom čase som absolvoval štúdium na University of Chicago v USA.

Prečo ste sa po rokoch praxe rozhodli pre štúdium?
Na Slovensko vtedy chodili rôzni zahraniční poradcovia, niektorí z nich nám odporúčali riešenia, ktoré sa dozvedali z rozhovorov s nami. Nikto nie je doma prorokom, ani dnes nie. No a ja som si chcel nastaviť zrkadlo, teda odpovedať samému sebe na otázku, do akej miery mám mať pred nimi - ako absolvent „socialistickej“ univerzity - rešpekt. Výsledkom bolo, že som odchádzal z tejto významnej svetovej univerzity s posilneným sebavedomím. Uvedomil som si, že, zatiaľ čo cieľom mojej „socialistickej“ vysokej školy bolo získanie informácii, na mojej americkej alma mater sa informácie získavali, aby si človek vytvoril vlastný názor. Ten sa na socialistických vysokých školách veľmi nevyžadoval a je to tak na viacerých slovenských vysokých školách dodnes.

Po návrate ste pracovali pre Ernst & Young Consulting. O týchto poradenských firmách sa hovorí, že sú kvalitné, ale ľudí vyžmýkajú. Aká bola vaša skúsenosť?
Mal som za úlohu vybudovať spoločnosť management consultingu na Slovensku. Po čase som mal pocit, že ja dávam firme viac ako mi dokáže dať ona. Stále viac som mal pocit, že tie obchody, ktoré sme urobili pre firmu by som dokázal urobiť aj sám s vlastnou firmou. Okrem toho som stratil v tom čase veľa profesionálnych ilúzií.

Prečo ste sa pustili práve do založenia ratingivej agentúry Slovak rating agency?
Rating sa mi zdal ako tá poetickejšia časť finančného a kapitálového trhu. Páčila sa mi aj nezávislosť tej práce.

Bola vtedy na slovenskom trhu iná lokálna ratingová agentúra?
Nie a doteraz tu fungujú iba dve lokálne a to European rating agency a ECRAI (External Credit Rating & Assessment Institution). Medzinárodné ratingové agentúry pokrývajú svojich slovenských klientov zo svojich zahraničných kancelárií.

Môžu lokálne agentúry konkurovať celosvetovým značkám ako sú Moody's či Standard & Poor's?
To nie je ich cieľ. Ich úloha na lokálnom trhu nie je konkurenčná ale je komplementárna. Nikdy nedosiahnu také objemy obchodov či na veľkých klientov ako veľké agentúry, ale ich výhoda je v poznaní trhu a v kvalite informácií. Stále nájdete klientov, ktorí sú ochotní platiť za dobré a nezávislé informácie. Okrem toho, regulácia ratingových agentúr, pre ktorú sa európsky regulátor rozhoduje v tomto období zrejme trh poškodí. Trh nedostane novú hodnotu, ale môže prísť aj o tú hodnotu, ktorú teraz má. Je úsmevné, že tí, ktorí pracujú na regulácii ratingových agentúr nikdy žiadnu ratingovú agentúru zblízka nevideli, ale majú šťastie, robia v Bruseli, takže môžu do toho hovoriť. Trh už take šťastie mať nemusí (úsmev).

Čo je podstata práce ratingovej agentúry?
Podstatou ratingového hodnotenia je dovidieť nezávislou optikou na slabé a silné miesta firmy a stanoviť odborný názor na otázku aká je pravdepodobnosť schopnosti hodnoteného subjektu splácať svoje záväzky v plnej výške a v čase ich splatnosti. Ratingová agentúra nie je nič mysteriózne, ako sa nám to v minulosti snažili niektoré z týchto agentúr podsúvať, ale jej hlavné aktívum je v tom, že sa na detailné informácie pozerá z perspektívy nezávislého subjektu. Nezávislého v transakčnom slova zmysle. No a svoj názor oznamuje trhu v štandardnej štruktúre jazykom svojej ratingovej škály.

Dá sa dobrý rating kúpiť?
V minulosti som sa stretol so spoločnosťami, ktoré sa pokúšali „zaobstarať“ si dobrý rating, to by však bola pre ratingovú agentúru samovražda.

Aký podiel viny na finančnej kríze majú ratingové agentúry?
Rozdeľme agentúry na operujúce globálne a na tie ostatné. Tie drobné ratingové agentúry nikdy nemali taký vplyv, ktorý by umožňoval im vytvárať potenciány problém. No a tie globálne ratingové agentúry konali tak, aby si trh pre seba vytvárali. Používali svoje meno ako akvizičné kladivo, ktorým nútili klientov po celom svete vstupovať s nimi do obchodného vzťahu. Keď si nejakú firmu veľká ratingová agentúra vyhliadla ako svoj cieľ, nebolo cesty, ako sa z tohto „objatia“ vymaniť. Museli ste podľahnúť inak vám hrozilo riziko, že trhu poskytli tzv. „unsolicited rating“, teda nevyžiadaný rating, ktorý bol obvykle horší než skutočnosť. Takže prezieraví klienti radšej podpisovali zmluvy s agentúrami, aby sa im to nestalo. Tiež som takú zmluvu, ako klient veľkej ratingovej agentúry, podpísal. Problém je v tom, že agentúry často menili svoje hodnotenie na základe tlaku klienta alebo trhu. Príklad spoločnosti ako Enron v USA bol jeden z nich. Vtedy sa našiel dobry vinník. Trh „ukrižoval“ audítora a ratingové agentúry pokračovali ďalej. EÚ tiež prechádzala v roku 2004 pokusom regulovať tento trh. Nepodarilo sa to, pretože sa ratingové agentúry zhodli na tom, že najlepšia regulácia je samoregulácia a CESR (Výbor regulátorov európskych kapitálových trhov) túto pozíciu prijal. To je scestné. Vysmiali sa sami sebe. Teraz prebieha ďalší pokus o reguláciu v tejto oblasti, ktorý však nedopadne dobre.

Čiže vy by ste boli za ich rozumnú reguláciu?
Neverím na voľný trh vo všetkých aspektoch lebo zatiaľ sa neukázalo, že by fungoval dlhodobo a spoľahlivo. Tí, ktorý ho obhajujú hovoria už od Adama Smitha o voľnom trhu, ktorý by fungoval v ideálnych podmienkach, ale tie na trhu nikdy neboli a ani nie sú. Preto si myslím, že štát by mal nastaviť isté pravidlá na trhu, ktoré by sa mali dodržiavať. Problém štátu ako regulátora je, že nemá dostatok know-how a ani informácii, aby mohol trh dostatočne kvalifikovane regulovať.

V poslednom čase sú banky opatrnejšie v požičiavaní peňazí myslíte si, že je to dobrá cesta ako sa dostať k zdravej ekomonike?
Myslím si, že banky majú leví podiel na vzniknutej situácii na trhu. Už dávno sa odcudzili svojej úlohe, pre ktorú vznikli. Akonáhle banky vstúpili do operácií na trhoch, kde pôsobia ich klienti, začali vytvárať skrytý konflikt záujmu, ktorý viedol ku kapitálovým prepojeniam, ktoré viedli k súčasnej kríze. Myslím si, že banky by mali mať jasne vydelené miesto svojho pôsobenia. Trh by bol transparentnejší, logickejší a efektívnejší. Dnes vidíme na trhoch situácie, kedy banky konkurujú v projektoch svojim klientom, ktorí to veľakrát ani netušia. Dokedy toto klamstvo bude pretrvávať, dovtedy budeme čeliť krízam dnešného typu. Mimochodom, výraz „kríza“ v dnešnej situácii ani nepovažujem za vhodne. Nejde o štandardnú krízu, ale o „vyvolanú štukrurálnu poruchu“, ktorej vonkajšie prejavy sú podobné tým, ktoré spravádzajú krízu. Dôvody vzniku však boli odlišné.

Myslíte si, že už sme na dne krízy?
Som optimista, ale nie idealista. Nepovažujem za správne šíriť pesimizmus, ale informácie treba podávať realisticky. Myslím si, že rok 2010 bude horší ako rok 2009. V tomto roku intenzívne cítiť „investičnú vôľu“, pretože sa blížia voľby do regionálnych parlamentov a budúci rok 2010 je rokom parlamentných volieb, navyše aj súčasní primátori a starostovia budu v roku 2010 predkladať odpočet svojich sľubov. Je teda vôľa odkladať riešenia mnohých problémov na obdobie až po 2010, ale rozsah výpadkov daňových príjmov, ktoré neprídu do pokladne v budúcom roku za účtovné obdobie tohto roku ešte nepoznáme.

Zaujímate sa aj o filozofiu a život ste prirovnali k podvojnému účtovníctvu. Naozaj je v ňom vždy strana má dať a dal?
Zlo sa človeku vždy oplatí zlom a dobro dobrom. Tak to v živote je a nie je dôležité, akou metaforou to popisujete. Ja som si vytvoril na to svoju vlastnú „účtovnícku“ metaforu. Myslím si, že kto okolo seba šíri pozitívnu energiu v dobrom sa mu to vráti.

Vaša firma investuje aj do opravy kaštieľa v dedine Brhlovce, kde chcete vybudovať regionálne stredisko cestovného ruchu pre regióny Tekov a Hont. Prečo investuje do takých projektov?
Počúvam okolo seba komentáre, ktoré vravia, že za tie isté peniaze by sme si mohli kúpiť rekonštruovaný kaštieľ vo Francúzsku. Je to pravda, ale Francúzsko má svojich pamiatok dosť. Okrem považujem investície do cestovného ruchu za jeden z reálnych zdrojov budúceho udržateľného rozvoja tejto krajiny. Rád by som bol pri tom. Budeme sa v Brhlovciach snažiť vytvoriť ohnisko regionálneho ekonomického rozvoja v cestovnom ruchu. Región tento potenciál rozhodne má, koniec-koncov tak, ako takmer každý región tejto krásnej krajiny. Práve takýmito projektmi je možné vytvárať väzby ľudí na miesto kde žijú a motivovať ich k tomu, aby začali podnikať v mieste, kde žijú. Vsádzať na „veľké ekonomické odvetvia“ je vhodné iba v kombinácii viacerých. Žiadne ekonomické odvetvie by sa však nemalo stať zlatým teľaťom, ako sa to stalo u nás. Škoda, že aj iné odvetvia nemajú u nás také lobby, ako má automobilový priemysel.




Tweet