Má slabá mena zmysel?
29.02.2012 (07:00)
Vo svete existuje celý rad ekonómov, ktorí preferujú slabú a podhodnotenú domácu menu, pretože zvyšuje konkurencieschopnosť a dopyt po domácich produktoch v zahraničí.
Hospodárska politika mnohých krajín bola v medzivojnovom období počas Veľkej Depresie postavená práve na princípe devalvácie svojej meny cez tzv. systém beggar thy neighbor (ožobráč svojho suseda). Doug Casey, zakladateľ známych reportov Casey Research, však tvrdí, že rozšírený názor na škodlivosť silnej meny pre ekonomiku je tak trochu mýtom. Myslí si, že je chybou nahliadať na hospodárstvo len z pohľadu vývozu. Pridáva k tomu aj sériu argumentov.
Po prvé, hovorí sa, že silná mena ničí export. Štatistiky ale ukazujú niečo iné. Nemecká marka po páde Bretonwoodskeho menového systému fixných kurzov posilnila voči doláru osemnásobne a japonský jen štvornásobne. Napriek tomu Nemecko a Japonsko stále patria medzi trojicu najväčších svetových exportérov a s USA majú pozitívnu obchodnú bilanciu. Teda, viac do Ameriky exportujú, ako dovezú.
Po druhé, výhodou silnej meny je i to, že znižuje ceny dovozov a tlačí ekonomické subjekty na to, aby využívali obmedzené a vzácne zdroje čo najefektívnejšie. Umožňuje tým držať domáce ceny nízko, čo zároveň zvyšuje konkurenciu exportérov. Potvrdzuje to opäť „krajina vychádzajúceho slnka,“ ktorá musí podstatnú časť surovín dovážať.
Po tretie, kladom silnej a stabilnej meny je tiež jej atraktivita v očiach zahraničného kapitálu, čo pomáha ekonomike v príleve investícií a následne aj v raste. Ak by platil opak, Zimbabwe by bolo so svojou hyperinfláciou najatraktívnejšou krajinou na svete pre priame zahraničné investície.
Po štvrté, mena zachovávajúca si kúpnu silu dokáže pozitívne ovplyvniť hrubé národné úspory krajiny. Tie sú po premenení na investície základným stavebným prvkom expanzie ekonomiky. Ako príklad môže poslúžiť Island. Kým pred bankovou krízou v roku 2008 úspory presahovali 10 percent HDP, po stopercentnom oslabení výmenného kurzu voči doláru a euru dosahujú necelé dve percentá nominálneho výkonu ekonomiky, ktorá v rokoch 2009 a 2010 klesala.
Po piate, pozitívom silnej meny je zlacňovanie nákupov aktív v zahraničí, čo urýchľuje rast a rozvoj domácich firiem. Napríklad švajčiarsky frank od roku 2001 po rok 2010 posilnil o vyše 30 percent voči doláru. Za túto periódu sa pritom finančné toky z alpskej krajiny do ovládnutia zahraničných podnikov oproti predchádzajúcej dekáde, za ktorú frank sumárne oslabil viac ako zdvojnásobili.
Obavy zo silnej meny tak nie sú celkom opodstatnené. Práve naopak. Prináša mnohé dlhodobé výhody. Na druhej strane, z fundamentálne podhodnotenej meny profitujú len exportéri a pre hospodárstvo ako celok je skôr škodlivá. Môže totiž spomaliť rast, bohatstvo či konkurencieschopnosť krajín.
Zdroj: J&T BANKA,
Tweet